Materstvo mi lezie na nervy – Nervus vagus a materstvo
V máji bude tento text doplnený o edukačné videá v novej vzdelávacej platforme. Sledujte nás aj naďalej.
V súvislosti s materstvom sa hovorí najmä o telesných systémoch a orgánoch, ktoré sú priamo spojené s tehotenstvom, pôrodom či dojčením. Menej pozornosti sa venuje iným systémom, ktoré sú síce menej očividné, no predsa sú rovnako dôležité.
Nervová sústava v materstve
Hoci v bežnom jazyku môžeme spomínať, že nám materstvo či nejaká činnosť lezie na nervy (a je úplne v poriadku, ak to tak je), málokedy si uvedomujeme, aká veľká pravda to je. Práve nervy, konkrétnejšie nerv s menom nervus vagus, totiž veľmi súvisí s tým, ako sa v celom materstve máme.
Čo je nervus vagus
Nervus vagus je pomenovanie desiateho hlavového nervu, ktorý je zároveň najväčším parasympatickým nervom v tele. Jeho hlavnou úlohou je prenos senzorických (teda zmyslových) a motorických (pohybových) signálov medzi mozgom a vnútornými orgánmi, ako je napríklad srdce, pľúca či tráviaca sústava.
Parasymaptický systém
Keďže tvorí hlavnú časť parasympatického systému, ktorý je kľudovým a relaxačným systémom, práve nervus vagus má na starosť upokojiť telo, regulovať srdcovú frekvenciu a trávenie a podporiť rovnováhu po strese. Jednoducho povedané, nervus vagus je okrem iného zodpovedný za to, aby sme sa fyziologicky cítili uvoľnene a aby sme sa dokázali upokojiť aj po stresujúcich udalostiach.
Nervus vagus v materstve
V materstve nám pomáha s emočnou reguláciou, schopnosťou uvoľniť sa a stresovou adaptáciou. Pretože aj materstvo je plné stresorov v podobe starostlivosti o bábätko, preťažujúcich pocitoch zodpovednosti, nedostatku spánku či dlhých epizódach plaču, ku ktorým sa pridávajú hormonálne zmeny a ostatné odtiene, ktoré materstvo prináša.
Výskumy ukazujú, že nervus vagus sa podobne ako celé naše telo, mení počas tehotenstva a práve vagálny tonus v tehotenstve, ktorým sa meria jeho aktivita prostredníctvom srdcovej frekvencie, môže byť prediktorom psychického zdravia po pôrode. Nízky vagálny tonus je totiž spojený s väčšou reaktivitou na stres, zníženou schopnosťou emocionálnej regulácie a vyšším rizikom úzkosti a depresívnych symptómov.
Prečo potrebujeme hovoriť aj o týchto témach v materstve?
Vďaka týmto informáciám môžeme ľahšie porozumieť tomu, čo sa s nami deje a tým prísť k väčšej úľave. Často totiž preberáme príliš veľkú zodpovednosť za to, ako sa cítime a ako nám v materstve je. Máme pocit, že sme príliš slabé, keď vybuchujeme na deti, keď sa cítime nervózne a podráždené či keď nám materstvo skutočne lezie na nervy a radšej o tom nikomu nehovoríme. Mnohé z týchto vecí však nemáme vo svojich rukách, pretože sa dejú na biologickej úrovni v našom tele. Rovnako ako nevieme úplne ovplyvniť naše trávenie, dýchanie či funkciu srdca, nevieme silou vôle rozhodnúť o činnosti nervovej sústavy. Mnohé veci sa jednoducho dejú na základe našich telesných a genetických predispozicí. Aj keď tieto veci nevieme úplne ovládať, vieme si pomôcť, aby sme sa cítili aspoň trošku lepšie.
Ako podporiť vagový tonus
Existujú mechanizmy, ktoré môžu podporiť náš vagový tonus, aktivovať parasympatikus a navodiť si stav uvoľnenia. Patrí medzi ne pomalé dýchanie, ktoré vplýva aj na našu srdcovú frekvenciu, kontakt koža na kožu s bábätkom, jemná fyzická aktivita, ako napríklad chôdza či praktizovanie mindfulness. Výskumy tiež ukazujú, že veľmi nápomocná je aj bezpečná sociálna opora, ktorá je kľúčová v období materstva, ktoré býva spojené s pocitmi osamelosti a izolácie.
O mnohých z týchto mechanizmov sme písali v predošlých článkoch, ktoré môžu byť užitočné pri prehĺbenie tejto témy:
- O sympatiku a parasympatiku a spôsoboch, ako ich v materstve podporiť
- O všímavosti (mindfulness) v materskej každodennosti
- O liečivej sile spevu
- Zvuková nahrávka psychológa Andreja Jeleníka podporujúca prácu s telom a prežívaním
Materstvo však môže priniesť situácie, ktoré nedokáže vyriešiť pomalé dýchanie, pohyb či stretnutie s priateľmi. Ak sú pocity podráždenia, úzkosti či vyčerpania intenzívne a trvajú dlhšiu dobu, je potrebné vyhľadať aj pomoc odborníka. O tom, ako spoznať popôrodnú depresiu či úzkosť a ako nájsť pomoc, si môžete prečítať v tejto sekcii.
autorka: Hana Maďarová
zdroj obrázka. unsplash.com
Použité zdroje:
Eriksson, A., Kimmel, M. C., Furmark, T., Wikman, A., Grueschow, M., Skalkidou, A., Frick, A., & Fransson, E. (2024). Investigating heart rate variability measures during pregnancy as predictors of postpartum depression and anxiety: an exploratory study. Translational psychiatry, 14(1), 203. https://doi.org/10.1038/s41398-024-02909-9
Hostinar, C. E., Sullivan, R. M., & Gunnar, M. R. (2014). Psychobiological mechanisms underlying the social buffering of the hypothalamic-pituitary-adrenocortical axis: a review of animal models and human studies across development. Psychological bulletin, 140(1), 256–282. https://doi.org/10.1037/a0032671
Kok, B. E., Coffey, K. A., Cohn, M. A., Catalino, L. I., Vacharkulksemsuk, T., Algoe, S. B., … & Fredrickson, B. L. (2013). How positive emotions build physical health: Perceived positive social connections account for the upward spiral between positive emotions and vagal tone. Psychological Science, 24(7), 1123–1132. https://doi.org/10.1177/0956797612470827
Ma, L., Wang, H.-B., & Hashimoto, K. (2025). The vagus nerve: An old but new player in brain-body communication. Brain, Behavior, and Immunity, 124, 28–39. https://doi.org/10.1016/j.bbi.2024.11.023
Poyatos-León, R., García-Hermoso, A., Sanabria-Martínez, G., Álvarez-Bueno, C., Cavero-Redondo, I., & Martínez-Vizcaíno, V. (2017). Effects of exercise-based interventions on postpartum depression: A meta-analysis of randomized controlled trials. Birth (Berkeley, Calif.), 44(3), 200–208. https://doi.org/10.1111/birt.12294
Čítať ďalej