Blog

Drahá žena,

jedným z najvýznamnejších míľnikov na ceste materstvom je práve jej úplný začiatok – pôrod. 

To prvé stretnutie s novým bezbranným človiečikom, ktoré sme celé tehotenstvo netrpezlivo očakávali. Každá z nás mala vlastnú predstavu o tom, aký pôrod by si pre seba i pre svoje dieťatko želala. Mnohé z nás túžia po prirodzenom zážitku či po tom, aby to bolo čo najrýchlejšie a bezbolestné. A tak je to úplne v poriadku. Pôrodných príbehov je toľko, ako nás matiek – každý je celkom unikátny, odlišný a hodný pozornosti.  

Mnohokrát však môže byť pre nás náš pôrodný príbeh zdrojom veľkej bolesti, trápenia, pocitov hnevu, zlyhania či viny. A tak sa môže z dlho očakávaného stretnutia s naším bábätkom stať okamih, ktorý nám značne sťaží cestu materstvom.

Drahá žena, ak je aj pre Teba pôrodný príbeh zdrojom bolesti, hnevu či pocitov zlyhania, nie si vo svojom prežívaní sama. 

Pôrod je totiž celkom unikátnym okamihom, od ktorého máme právom veľké očakávania. Deje sa len raz, dvakrát či párkrát za život a je významným momentom na ceste materstva. Každá z nás si zaslúži krásny, láskavý či rešpektujúci pôrod podľa svojich predstáv. Žiaľ, je potrebné priznať, že mnoho žien je so svojím pôrodným príbehom nespokojných, ba dokonca zranených aj na duši. Hoci ide o veľmi citlivú tému, niektoré výskumy naznačujú, že v priemere okolo 20% žien je nespokojných so svojím pôrodom. Ba čo viac, staršie výskumy ukazujú, že až 1 z 3 žien môže považovať svoj pôrod za traumatický a pre mnohé ženy môže byť aj zdrojom vážnych psychických ťažkostí, ako je napríklad postraumatická stresová porucha či popôrodná depresia.

Bez ohľadu na zistenia výskumov, za každým týmto číslom je konkrétna žena so svojím konkrétnym príbehom. 

Aj keď niektoré ženy, nanešťastie, majú zážitok s traumatickým pôrodom, je úplne v poriadku prežívať negatívne pocity, aj keď nepovažujeme svoj pôrodným príbeh za traumu. Tieto pocity môžu prameniť z nespočetného množstva faktorov, ako sú zdravotné komplikácie, zaobchádzanie a komunikácia pri pôrode, strata kontroly a neschopnosť ovplyvniť priebeh pôrodu aj napriek množstvu úsilia, ktoré sme vložili do prípravy pôrodu. 

Myšlienky a nepríjemné pocity, ktoré môžu ťažiť našu dušu popisuje aj Ivka vo svojom príbehu:

“Okamžite po presune z pôrodnice na oddelenie šestonedelia ma zaplavili výčitky svedomia  – voči sebe, bábätku, manželovi, zdravotníckemu personálu. Cítila som sa veľmi podobne ako študent, ktorý dôležitou skúškou prejde „s odretými ušami“. Všetci mu blahoželajú, ale sám nemá pocit, že si gratulácie zaslúži. Najradšej by vrátil čas a podstúpil reparát. Začala som plánovať, že nad druhým pôrodom budem mať kontrolu, ktorú som tentokrát nemala. Môj vnútorný kritik ma karhal za okolnosti, ktoré by som pravdepodobne aj tak nemohla ovplyvniť. Nedokázala som sa za seba postaviť a byť k sebe láskavá.”

Mnohé ženy, podobne ako Ivku, zaplavujú výčitky a pocity viny len pri pomyslení na svoj pôrod. Cítia sa previnilo pre každého okolo, avšak nemajú silu na súcit a odpustenie sebe samej. Iné ženy môžu prežívať množstvo hnevu, zúfalstva a nespravodlivosti. A niektorým iným vládne v duši veľký žiaľ, smútok či prázdno. Pre mnohé mamy môže ťaživý pôrodný príbeh komplikovať vzťahy s bábätkom, s blízkymi či so sebou samou a komplikovať prežívanie materstva.

Každý pocit, ktorý prežívame v súvislosti so svojím pôrodným príbehom je na mieste a zaslúži si, aby neostal nepovšimnutý. 

Rovnako ako Ivke, aj nám môže pomôcť rozprávať o svojich príbehoch s odborníkmi, pochopiť čo sa pri pôrode nášho bábätka stalo, odpustiť sebe či ostatným a vykročiť na cestu uzdravenia, ktorá nemusí byť ľahká, no pomôže zľahčiť naše prežívanie. 

Veľkou pomocou na tejto ceste môže byť terapia (napr. EMDR smer), podporné skupiny, spísanie si a pochopenie svojho pôrodného príbehu, ale aj emailová podpora, ktorá je tu pre každú ženu.

Drahá žena, nezostávaj so svojimi pocitmi osamote.

Na každom (pôrodnom) príbehu záleží.

Autorka: Hana Maďarová 

Zdroje:

Lazzerini, M., Mariani, I., Semenzato, C., & Valente, E. P. (2020). Association between maternal satisfaction and other indicators of quality of care at childbirth: a cross-sectional study based on the WHO standards. BMJ open, 10(9), e037063. https://doi.org/10.1136/bmjopen-2020-037063

Luegmair, K., Zenzmaier, C., Oblasser, C., & König-Bachmann, M. (2018). Women’s satisfaction with care at the birthplace in Austria: Evaluation of the Babies Born Better survey national dataset. Midwifery, 59, 130–140. https://doi.org/10.1016/j.midw.2018.01.003

Mohammad, K. I., Alafi, K. K., Mohammad, A. I., Gamble, J., & Creedy, D. (2014). Jordanian women’s dissatisfaction with childbirth care. International nursing review, 61(2), 278–284. https://doi.org/10.1111/inr.12102

Soet, J. E., Brack, G. A., & DiIorio, C. (2003). Prevalence and predictors of women’s experience of psychological trauma during childbirth. Birth, 30(1), 36–46. https://doi.org/10.1046/j.1523-536x.2003.00215.x 

Sociálna opora pôsobí ako ochranný faktor pred rozvojom psychických problémov v popôrodnom období. Predchádzajúci článok približoval úlohu sociálnej opory všeobecne. Dnes sa pozrieme na dôležitú úlohu starých rodičov.

Evolučná teória

Evoluční antropológovia vypočítali, že starostlivosť o dieťa počas jeho prvých 18 rokov života vyžaduje viac ako 13 miliónov kalórií, ktoré musia zabezpečiť opatrovatelia (Kaplan, 1994).Keďže je to oveľa viac, ako dokáže zabezpečiť výlučne matka alebo otec, z evolučného hľadiska predpokladáme, že spoločná starostlivosť o deti v rodine mohla byť rozhodujúca pre ich prežitie. Starí rodičia pravdepodobne od pradávna prispievali svojím časom, energiou, skúsenosťami pri výchove vnúčat a boli tak oporou svojim deťom.

Evolučná teória dokonca vysvetľuje, že starostlivosť starej matky z maminej strany môže mať súvislosť s reprodukčným úspechom a počtom detí v predindustriálnych spoločnostiach. Staré mamy, ktoré sa dožili veku, v ktorom mohli pomáhať so starostlivosťou o vnúčatá, poskytli svojim dcéram možnosť mať viac detí, čím prispeli k odovzdávaniu génov dlhého života ďalším generáciám.

Teória evolučného vývinu objasňuje aj dôvod prečo popôrodnú podporu poskytuje predovšetkým matkina matka, a nie starí otcovia alebo stará mama z otcovej strany. Práve ona si môže byť totižto  najviac istá svojím genetickým vzťahom k vnúčaťu.

Prečo hľadáme pomoc a podporu u vlastnej mamy?

Čerstvé mamy môžu vyhľadávať starostlivosť a oporu svojej vlastnej mamy aj z úplne iných dôvodov, než je genetická príbuznosť. Možno preto, že majú k vlastnej mame najbližší vzťah a cítia sa v jej prítomnosti najbezpečnejšie a najpohodlnejšie.  Veď aj v živočíšnej ríši mnohokrát platí, že samice  sa často vracajú rodiť tam, kde sa narodili ony samy. Asi najznámejším príkladom sú lososy, morské korytnačky,  hovorí sa to o žirafách a vedci našli dôkazy aj o istých druhoch žralokov.

Priatelia, sociálne siete alebo podporné skupiny poskytujú najmä emocionálnu a informačnú oporu, kdežto starí rodičia prinášajú aj  inštrumentálnu oporu, ktorá predstavuje konkrétnu a praktickú formu pomoci a priameho zapojenia sa do starostlivosti o deti, čím znižujú stres a záťaž matky.

Nie vždy ponúkaná pomoc pomáha

Hoci podpora od starých rodičov môže výrazne prispieť k mentálnemu zdraviu matky, nadmerné zasahovanie a prílišná angažovanosť starých rodičov do výchovy vnúčat môže mať opačný, negatívny účinok.

Z meta analázy (Bakermans-Kranenburg a kol.,2023) 11 empirických štúdií s celkovým počtom 3381 účastníčok vyberáme niektoré zo záverov:

• opora vo vlastnej mame bola u účastníčok spojená s lepším duševným zdravím matiek,
• u niektorých matiek môže spolužitie so svokrou zvyšovať riziko depresívnych symptómov, pravdepodobne kvôli rušivému správaniu starých rodičov alebo konfliktnému vzťahu.

Autori analyzovali napríklad čínsku štúdiu, kde skúmali u 1152 matiek, či bývanie s rodičmi alebo svokrovcami súvisí s rizikom popôrodnej depresie. Štúdia ukázala nasledovné:

• matky, ktoré bývali so svokrovcami, mali vyššie riziko popôrodnej depresie v porovnaní s matkami, ktoré žili iba s manželom,
• matky žijúce s vlastnými rodičmi sa v symptómoch popôrodnej depresie významne nelíšili od tých, ktoré žili iba s manželom.

Záleží na kvalite

Efekt opory od starých rodičov vo veľkej miere teda súvisí s kvalitou zapojenia starých rodičov do starostlivosti o deti a spôsobu, akým  spolupracujú s matkou pri výchove detí. Emocionálnu a inštrumentálnu podporu oceníme všetky. O čosi viac je potrebná:

• u matiek v adolescentnom veku, ktoré sú  vystavené  väčšiemu riziku depresie a majú vysokú potrebu opory,
• u matiek, ktorým sa narodili predčasniatka, alebo dvojčatá.

Myslím si, že každá žena potrebuje a zaslúži si oporu v takej novej životnej etape akou je materstvo. Kto môže pomôcť zžiť sa s úlohou mamy lepšie ako vlastná mama? Na druhú stranu nie u všetkých matiek je takáto voľba možná alebo správna. Genetická väzba nezaručuje, že pomoc príde.

Jedna z najkrajších rád, ktorú som v súvislosti s materstvom počula a ktorá ma oslovila, znie: obklopte sa láskavými ľuďmi, pri ktorých sa cítite príjemne a v bezpečí. Či už  je to vaša mamina, sestra, brat, kamarátka, teta alebo láskavá svokra, niekto pri kom sa cítite ako doma…

Autorka: Dominika Viazanková

Použitá literatúra k článku :

Kaplan, H. (1994). Evolutionary and Wealth Flows Theories of Fertility: Empirical Tests and New Models. Population and Development Review, 20(4), 753–791. doi:10.2307/2137661

Riem, M. M. E., Bakermans-Kranenburg, M. J., Cima, M., & van IJzendoorn, M. H. (2023). Grandparental Support and Maternal Postpartum Mental Health: A Review and Meta-Analysis. Human Nature (Hawthorne, N.Y.), 34(1), 25–45. doi:10.1007/s12110-023-09440-8