Blog

„Maľovať môžeme len tak. Maľovať môžeme len tak na danú tému. Môžeme maľovať modro – a užívať si všetko, čo modrá prináša a symbolizuje. Môžeme maľovať, čo nás trápi, i to, z čoho máme radosť. A vlastne to stačí iba ako vyjadrenie, ako popis stavu – situácie. Nič viac.“ 

Kamila Ženatá

Arteterapia sa nachádza niekde na pomedzí psychológie, umenia a vedy o umení.

Umelecká tvorba je po tisícročia liečebnou technikou, o ktorej svedčia dôkazy z mnohých kultúr po celom svete. Avšak len nedávno, v štyridsiatych rokoch minulého storočia, sa umenie a zdravotná starostlivosť spojili a stali sa známe ako arteterapia. 

Miesto, kde sa stretáva vonkajší svet s našim vnútorným

Arteterapia plní nielen podpornú úlohu pri aplikácii iných liečebných metód, ale pri niektorých typoch ťažkostí, môže byť aj nosnou terapeutickou metódou. Tento druh terapie kladie dôraz na tvorivú činnosť, ktorá sama o sebe má uzdravujúce a sebarozvíjajúce účinky.

V procese arteterapie je výtvarné umenie využívané skôr ako prostriedok osobného vyjadrenia, neexistuje teda hodnotenie dobrý – zlý výsledok. Bez ohľadu na to, či vás bavila na základnej škole výtvarná výchova alebo či máte umelecké vlohy, arteterapia dokáže byť nápomocná a prospešná pre každého. V arteterapii nie je dôležitý len výsledok, ale aj samotný proces tvorby, ktorý môže mať výrazný uzdravujúci charakter a napomáhať rastu osobnosti.

V čom pomáha arteterapia

• má význam aj ako relaxačná a stres uvoľňujúca činnosť
• ponúka únik do iného sveta, kde sa dá odpútať od každodenných starostí
• môže poslúžiť na ventiláciu pocitov hnevu, depresie, úzkosti ale aj radosti
• napomáha k lepšiemu zvládaniu emócií a načerpaniu novej energie
• vyvoláva taktiež aj fantazijné predstavy a núti k hľadaniu ďalších súvislostí

Prepojenie s vlastným telom

Voľná výtvarná tvorba umožňuje prepojenie s vlastný telom, zmyslami, vnútorným prežívaním, pocitmi, intuíciou. Dáva možnosť spomaliť v hektickom svete materstva, zamyslieť sa čím všetkým si žena prešla za posledných niekoľko mesiacov, ako sa cíti v novej role matky, čo by potrebovala a s čím sa momentálne pasuje. Zároveň dáva matke možnosť zanechať svojmu dieťaťu, budúcej generácii odkaz – spomienku na toto obdobie. 

Nehľadajme dokonalé podmienky

V živote matky pri jej každodenných povinnostiach môže byť náročné nájsť si čas pre seba niekde na pokojnom a tichom mieste a pustiť sa do procesu tvorby. Niekedy však môže stačiť len na chvíľku zobrať si pred seba papier a skúsiť intuitívne niečo načrtnúť. Nemusí to mať kompozíciu ani zmysel, môže to byť kľudne aj čarbanica, tvary, čiary s farbou či bez – to čo je tu a teraz. 

Arteterapia využíva rôzne postupy, metódy, techniky. Môžeme v nej využiť kresbu, modelovanie z modelovacej hmoty alebo hliny, maľovanie vodovými farbami, pastelom, tušom či ceruzkami. Taktiež je možné maľovať priamo prstami, bez použitia akýchkoľvek nástrojov. Možností a techník je nekonečné množstvo.

Vybrané techniky arteterapie

Maľba 

Maľovanie je jednou z najviac používaných techník v arteterapii. Môžete použiť hocičo, čo máte doma – ceruzky, farbičky, fixky, vodové farby, pastel, tempery. Pokiaľ nemáte doma štetce, nevadí, môžete využiť na maľovanie ruku, či prsty. 

Poďte to skúsiť a namaľujte si emócie, ktoré práve prežívate

1. Pripravte si potrebný materiál v pohodlnom a tichom priestore.
2. Zavrite oči, zhlboka sa nadýchnite a sústreďte sa na svoje emócie.
3. Vyberte si farbu, ktorá predstavuje vašu aktuálnu emóciu a začnite maľovať na papier alebo plátno.
4. Dovoľte svojim emóciám, aby viedli vaše ťahy štetcom a vytvorili abstraktné alebo konkrétne zobrazenie vašich pocitov.
5. Pokračujte v pridávaní farieb a tvarov podľa potreby, aby ste vyjadrili svoje emócie.

Koláž 

Technika koláže nám umožňuje spájanie lepením rôznych motívov na ploche papiera, dajú sa na jej výrobu použiť hotové obrázky z časopisov, nálepky, ozdobné papiere či iné podobné vizuálne médiá.

Urobte si Koláž vďačnosti 

1. Prelistujte časopisy a noviny a vystrihnite obrázky a slová, ktoré predstavujú veci, za ktoré ste vďačné.
2. Usporiadajte obrázky a slová na papier alebo na nástenku a vytvorte koláž, ktorá predstavuje vašu vďačnosť. Môžu to byť aj malé zdanlivo nepodstatné veci, či momenty, ktoré vám pomáhajú na vašej ceste materstvom. 
3. Obrázky a slová prilepte a koláž môžete zavesiť na viditeľné miesto ako pripomienku pozitívnych momentov vo vašom živote a vrátiť sa k nej, keď vám bude ťažko. 

Modelovanie 

Práca s modelovacím materiálom rovnako ako prstomaľba môže pôsobiť upokojujúco. Umožňuje vnímať vlastnosti materiálu – jeho štruktúru, teplotu, špecifickú vôňu a podobne. Zároveň je možné výrobok pretvárať, meniť, dopĺňať v procese tvorby jednoduchšie ako pri iných technikách. Modeluje sa hlavne pomocou plastelíny, hliny, modelovacej hmoty či sadry. 

1. Vezmite si kúsok hliny/plastelíny a začnite ju formovať do tvaru, ktorý sa spája s vašim momentálnym prežívaním. Doprajte si čas, môžete daný tvar pretvoriť ako vám bude pohodlné, alebo môžete na začiatok vnímať len vlastnosti modelovacieho materiálu. 
2. Pri práci s materiálom skúste nazrieť hlbšie na vaše pocity, nechajte voľne plynúť svoje myšlienky alebo ich skúste zhmotniť v tvorbe.

Nečakané pocity a emócie?

Arteterapuetický proces môže spustiť rôzne iné sprievodné pocity a emócie, ktoré môžu byť v náročnom období ženy – matky zaťažujúce. Ak by ste chceli jednotlivé techniky skúsiť doma a začali by ste pociťovať zvýšenú psychickú nepohodu, neváhajte sa obrátiť na našu emailovú podporu, na odborníka alebo krízovú linku pomoci. 

autorka: Alexandra Trandžíková

úvodný citát je z diela: Ženatá, K. (2005). Obrazy z nevědomí : práce v areterapeutickém atelíeru.

Materstvo so sebou prináša množstvo nepredvídateľných chvíľ, nad ktorými nemáme žiadnu kontrolu. Nedržať veci vo vlastných rukách a prijímať ich tak ako prídu, však môže byť nesmierne náročné. Každá z nás má totiž potrebu kontroly nad rozmanitými situáciami nastavenú inak. Zatiaľ čo niektoré mamy neváhajú vziať život do vlastných rúk a sú presvedčené, že sú si strojcami vlastného šťastia, iné veria, že situácie v živote sa dejú kvôli externým silám, nad ktorými nemajú žiadnu kontrolu. Presne o tom hovorí psychologický konštrukt miesto kontroly (locus of control), ktorý môže duševné prežívanie v materstve veľmi zjednodušiť i skomplikovať.

V skratke o mieste kontroly

Miesto kontroly je vo svojej podstate osobné presvedčenie o miere kontroly, ktorú máme nad vlastným životom. Ľudia s vnútorným miestom kontroly veria, že to, ako sa veci v živote dejú, závisí od ich vlastnej snahy či konania. Naopak, ľudia s vonkajším miestom kontroly sú presvedčení, že nad situáciami nemajú žiadnu kontrolu, nakoľko ide o vplyv vonkajších faktorov, ktorými môžu byť iní ľudia, náhoda či jednoducho život. Psychologické výskumy však ukazujú, že práve vnútorné miesto kontroly môže pôsobiť ako ochrana pred ťaživým prežívaním po pôrode a zlepšiť psychickú pohodu v materstve.

Neexistuje lepšie či horšie miesto kontroly. Každá z nás to má nastavené celkom unikátne. 

Ako ovplyvňuje miesto kontroly prežívanie v materstve?

Vo výskumoch mamy, ktoré veria, že môžu ovplyvniť situácie, ktoré sa im v materstve dejú, lepšie zvládajú stres, dosahujú väčšiu mieru psychickej pohody, majú vyššie rodičovské sebavedomie či zažívajú lepšiu adaptáciu na novú rolu. Dôvodom je presvedčenie, že to, čo spravia môže pozitívne zmeniť aj ťažšie situácie. Ak napríklad zažívajú vysokú mieru stresu, často aktívne vyhľadávajú spôsoby, akými sa s ním vysporiadajú – môžu požiadať o pomoc, dopriať si čas pre seba či praktizovať iné zvládacie mechanizmy. Vnútorné miesto kontroly nám tiež môže dodať istotu, že všetky potrebné zdroje na zvládnutie materstva máme v sebe, a to čo robíme má pozitívny vplyv na dieťa i na ľudí okolo nás. 

Vonkajšie miesto kontroly však so sebou môže priniesť pocity frustrácie, beznádeje či preťaženia z množstva vecí, ktoré nemožno ovplyvniť. Vtedy môžeme pociťovať nedostatok sily či poznania na to, aby sme spravili dôležité rozhodnutia alebo podnikli nejaké kroky smerom k nášmu dieťaťu, partnerovi či dokonca sebe samej. Často tiež prežívame veľký tlak vyvíjaný radami iných, sociálnymi normami či informáciami, ktoré môžu spôsobovať zmätok a obavy.

Miesto kontroly však nezaručuje, že situácie sa budú diať presne podľa našich predstáv.

Skôr nám dodáva silu snažiť sa robiť to, čo ovplyvniť môžeme. Materstvo totiž bezpochyby prináša situácie, nad ktorými nemáme vôbec žiadnu kontrolu. Jedným z takýchto príkladov môže byť aj samotný pôrod. Bez ohľadu na dôkladnú fyzickú i psychickú prípravu sa môžu vyskytnúť komplikácie a všetko ide zrazu celkom inak, ako sme si predstavovali. Miesto kontroly teda hovorí o psychickom nastavení v takýchto nepredvídateľných situáciách. Zatiaľ čo vnútorné miesto kontroly nám dáva silu pripraviť sa, vyhľadávať dôležité informácie a obklopiť sa podpornou sieťou, vonkajšie miesto kontroly nás môže paralyzovať, pretože “s tým aj tak nemôžeme nič urobiť”.

Hoci vnútorné miesto kontroly môže byť pomocou v prežívaní, potreba prílišnej kontroly a snahy mať všetko vo vlastných rukách môže tiež predstavovať veľké riziko. Aj tu je preto dôležité nájsť si tú vlastnú vyváženú mieru kontroly s rešpektom voči vlastným potrebám a pocitom. Niekedy pomáha uvedomiť si, že síce existujú kroky, ktoré môžeme podniknúť, no konečný výsledok situácie je často mimo nášho pôsobenia. A to nie len v materstve, ale v živote vôbec.

Ako si nájsť tú vlastnú mieru kontroly?

• Veľmi nápomocná je reflexia nad situáciami z minulosti, kedy naše snahy pozitívne ovplyvnili výsledok či naopak, kedy  sme automaticky vinili externé sily.
• Mindfulness či jednoduché spojenie so sebou a s vlastným prežívaním tiež môže zohrávať významnú rolu v osvojovaní si vyhovujúceho zmýšľania.
• Užitočné môže byť aj stanovovanie si drobných cieľov a zameranie sa na veci, ktoré ovplyvniť môžeme. To môže vyzerať celkom prakticky, ako napr. vytvorenie spánkovej rutiny či vhodného prostredia pre spánok dieťaťa, hoci na samotný spánok vplyv nemáme.
• V neposlednom rade je dôležité obklopiť sa podpornou sieťou ľudí a rozprávať o vlastnom prežívaní.

Milá mama, aj v tomto prípade platí, že neexistuje jedna správna všeobecne platná cesta. Najdôležitejšie je nájsť čo vyhovuje tvojmu prežívaniu a čo je správne pre teba. Ak by si prežívala veľkú beznádej, frustráciu, či pocit, že nedokážeš nič zmeniť alebo by ti naopak komplikovala prežívanie potreba mať všetko vo vlastných rukách, nezostávaj so svojimi pocitmi sama. Okrem blízkych ľudí, psychoterapeutov, sme tu aj my. Podeliť sa o to, čím žiješ, môžeš aj v rámci našej emailovej podpory či počas online podpornej skupiny. Sme tu pre teba.

autorka: Hana Maďarová

Príchodom dieťatka sa život zmení. Chtiac nechtiac ovládne to, ako trávime čas, naše vnímanie, menia sa hodnoty, priority. Je prirodzené sa tejto zmene prispôsobiť, nechať ju určovať náš smer.

Prečo potom mnohé ženy prežívajú pocit prázdna a v tomto období zmien začnú strácať samé seba?

Každá nová životná situácia nás privedie k novým výzvam a otázkam. Stať sa mamou nevynímajúc. A pri tak veľkej zmene navyše prerastá túžba byť dokonalou mamou, čo mnohokrát v našich očiach znamená naplniť očakávania okolia a konformne prijať túto tradičnú rolu. Nielen spoločnosť a okolie nás tlačí do identifikácie, mnohokrát sme to aj my samy. Porovnávanie sa s ostatnými, neutíchajúci vnútorný kritik, či pasívne pozorovanie rozpadu vlastnej hodnoty. Príchod dieťaťa prirodzene ovplyvní aj kariérnu cestu ženy a je náročné navigovať smer a hľadať rovnováhu medzi dvoma, či viacerými svetmi. Ako môžeme pristúpiť k tejto novonadobudnutej roly bez toho, aby sme sa samé sebe vzdialili?

Úprimnosť

Počuli sme to všetci už miliónkrát. Byť sám k sebe úprimný, otvoriť sa veciam takým, aké sú. Nebojovať s vlastným prežívaním, ale pokúšať sa mu súcitne načúvať. Rovnako to platí aj tu. Ak sa chceme pohnúť z miesta, v ktorom samé seba nespoznávame, potrebujeme si priznať, že to tak aktuálne je. Neznamená to však, že to tak bude navždy. Keď uvoľníme napätie, ktoré častokrát pramení práve z popretia, otvárame sa novým možnostiam a prenechávame priestor súcitu a sebaláske.

Starostlivosť

Pri príchode bábätka sa automaticky a celkom prirodzene celá naša starostlivosť obráti smerom k novému stvoreniu. Zahŕňame ho láskou, pozornosťou, nezriedka je náročné dôjsť do bodu, kedy sa už nevnímame ako jedno. Na zozname sú tiež iné povinnosti, ktoré si vyžadujú našu energiu a čas. Dokážeme si však pri toľkých úlohách nájsť čas na seba?

Aj keď je to náročné, je skutočne nevyhnutné si na list priorít pripísať starostlivosť o seba. Venovať sa aj svojím záujmom, záľubám, nájsť si chvíle na reflexiu svojich potrieb a prežitkov práve pre zachovanie vlastnej identity. Vybudovať si hranice a naučiť sa hovoriť nie – sú to všetko kľúčové formy sebavyjadrenia. I keď niekedy pôsobia ako maličkosti, vystavajú nám pomaličky pocit napojenia sa na seba, pocit Ja. Potom môže byť jednoduchšie vidieť, aké vlastne je toto moje Ja v kontakte s dieťaťom, rodinou, či priateľmi.

Dovoľte si

Vyvíjaný nátlak na matky je niekedy naozaj ťažko stráviteľný. Dá sa ho však uvoľniť aj cez niečo, čo je nám vlastné. Vytvoriť si iba náš čas a priestor, do ktorého nik nezasiahne, či náš rituál, ktorý bude predstavovať akúsi kotvu v dennom zhone. Niekedy je náročné si predstaviť, že dokážeme len vo svojej spoločnosti stráviť čas a užiť si ho. Prináša nám to však pokoj a je to určitým spôsobom obdarovanie samej seba. Takýmto darom môže byť aj niečo hmotné, aj dobré jedlo, pochvala, niekoľko minút oddychu, či aj krátka chvíľka, kedy si dovolíte úprimne sa vyplakať. Dôležité je, že to sami sebe dovolíte.

Otvorená komunikácia

Veľkým kameňom úrazu môže byť nejasne komunikovaná správa. Máme snahu zdieľať informáciu a jej obsah sa akoby stratí v preklade. Konflikty sú takmer vždy výsledkom nedorozumenia. Ako jasná a zrozumiteľná komunikácia teda pomáha s prežívaním vlastnej identity?

Otvorená komunikácia je jedným zo základných pilierov vo vzťahoch. V akýchkoľvek, dokonca vo vzťahu samej k sebe. Skúste si dovoliť a nahlas povedať, čo potrebujete. Vyskúšajte to najskôr osamote, aké to je vysloviť, že sa cítite unavená a potrebujete oddych. Že milujete svoje dieťa a túžite aj byť dobrá vo svojej práci. Že radi trávite čas s rodinou a teraz aj chcete byť sama. Okúste emóciu, ktorú vaša veta, vaša potreba prinesie. Povedzte to aj viackrát za sebou. Aby sme vedeli otvorene komunikovať, potrebujeme byť sami otvorení a ukotvení vo svojom vnútri. Identita je pretkaná aj našimi potrebami, naším vnútorným hlasom.

Nabudúce to môžete napokon vyskúšať povedať aj niekomu inému. Nezľaknite sa, ak ostatní nebudú reagovať hneď priaznivo, niekedy je ťažké prijať hranice nielen vlastné, ale aj druhých. No takouto komunikáciou postupne zaceľujete svoje bytie, akoby ste si hovorili, „mám sa rada“, „som dôležitá“, „môžem zlyhať a stále byť dostatočná“.

Ak si chcete otestovať, aké to je, keď poviete nahlas, ako sa máte a čo práve potrebujete, príďte na našu online podpornú skupinu. V decembri je posledná v tomto roku.

Dôležité je nikdy nezabudnúť, že je v poriadku požiadať o pomoc a pokúsiť sa nájsť odvahu aj ju prijať. Či už máte pocit, že ste sa stratili, že to už nie ste vy, alebo sa cítite osamelá, prázdna. Nie ste v tom sama.

autorka: Simona Gardianová

fotografia: unsplash

Už stáročia, celé generácie, naprieč všetkými kultúrami a krajinami patrí spievanie a uspávanky k magickému prostriedku, ktorý pomáha uspávať našich malých nespáčov. Ak máte doma zarytého bojovníka proti spánku, ktorý vám odmalička dáva najavo, že spánok ho nebaví, tak mi je jasné, že vám veľakrát do spevu vôbec nemusí byť.

Skúsenosti čerstvých mám overené časom, ale aj výskumy, však hovoria, že sa to oplatí vyskúšať. Spev a hudbu naše prastaré mamy používali pri uspávaní a výchove detí bežne. Zachovalo sa mnoho detských pesničiek a riekaniek, ktoré to potvrdzujú. Čerpajme z tejto dobrej praxe.

Uspávanky, respektíve spev ako taký je prínosný pre dieťa, jeho mamu aj ich spoločný vzťah.

Vytvárať si väzbu s bábätkom prostredníctvom hudby a spevu môžeme už dávno pred narodením. Vďaka sluchu dokáže byť dieťa pred narodením prepojené s vonkajším svetom a dokonca na vonkajšie zvuky reagovať telesnými pohybmi a zmenami srdcového tepu. Tlkot srdca a matkin hlas sú prvé zvuky, ktoré dieťa počuje. Výskumy potvrdzujú, že deti po narodení preferujú mamin hlas, známe skladby, ktoré počúvali s mamou počas tehotenstva a hudbu, ktorá dosahuje tempo približné, ako je tep maminho srdca.

Skutočnosť, že na známe zvuky a skladby reaguje novorodenec upokojením a započúvaním sa, využíva hudobná terapia pri starostlivosti o predčasniatka. Hudba sa používa na upokojenie predčasne narodených novorodencov, na zvýšenie tolerancie k stimulácii, na zlepšenie schopnosti dojčenia, na podporu spánku, ale aj po absolvovaní bolestivých vyšetrení. Spievanie deťom pomáha v rozvoji hudobného vnímania, hudobných schopností, ale aj kvôli celkovej psychickej rovnováhe a vytváraniu intímneho vzťahu medzi matkou a dieťaťom.

Podstatnými hudobnými charakteristikami uspávanky naprieč hudobnými kultúrami sú jej jednoduchosť, klesajúca melódia, pomalé tempo a časté repetície. Pomalé tempo vyjadruje pokoj a pozitívne emócie, avšak s pomalým tempom sa spája aj skutočnosť, že môže byť liečivé. Hudba  môže spomaľovať a harmonizovať telesné aj duševné procesy, pokiaľ má tempo nižšie ako šesťdesiat úderov za minútu. A teda to, že budeme spievať nášmu dieťatku, môže byť prospešné aj pre naše zdravie.

Čo prináša spievanie mamám?

Vo Veľkej Británii skúmali 391 mamičiek, ktoré boli 4 až 40 týždňov po pôrode a spievali detičkám každý deň. Táto štúdia preukázala, že každodenný spev bábätkám je spojený s menším počtom príznakov popôrodnej depresie a vyššou úrovňou životnej pohody, sebavedomia a vnímanou väzbou medzi matkou a dieťaťom. Takisto pri výskumoch s predčasne narodenými deťmi a ich mamami sa zistila nižšia úzkosť u mamičiek, ktoré deťom spievali oproti tým, ktoré svojim deťom nespievali.

Ako je to možné?

Pri speve pracujeme s dychom, tak ako aj pri rôznych terapeutických a relaxačných technikách, ktoré pomáhajú človeku uvoľniť sa a dať voľný priechod svojim emóciám. Taktiež samotné uvoľňovanie hlasiviek súvisí s uvoľňovaním emočných blokov. Mnohokrát si liečivý zvuk svojich hlasiviek vyberieme na tlmenie bolesti pri páde, alebo pri stretnutí neodloženej časti stavebnice a našej bosej nohy pri upratovaní detskej izby. Je pravda, že vtedy na uvoľnenie nevolíme popovú baladu, ale asi skôr úderný rap. 🙂

To, že spev prispieva k zlepšeniu nálady, vedeli už naši predkovia, ktorí si spievali popri práci, zaháňali svoj smútok nad neopätovanou, prípadne zakázanou láskou či ťažkým životným príbehom alebo hrozbou vojny. Výskumy potvrdzujú, že spievanie či už deťom, v rodinnom kruhu, s priateľmi alebo ako voľnočasová aktivita v speváckom zbore, má mnohé psychické a fyziologické prínosy.

Okrem už spomínaného zlepšenia nálady medzi zdokumentované účinky spevu patrí posilnenie dýchacích svalov a optimalizácia dýchania, ako aj zvýšenie koncentrácie oxytocínu a endorfínov, čo sa považuje za ukazovateľ lepšej imunitnej ochrany.

Mama ako šaman?

Šamani, tibetský mnísi či indiánske kmene už od nepamäti zaraďovali spev a hudbu do svojich liečebných procedúr. Aj my mamy tíšime koľkokrát svoje bolesti a boliestky našich detí pomocou nejakej zázračnej pesničky, ktorá funguje. Napadla vám nejaká konkrétna?

Síce nie sme šamanky, ale existujú výskumy ktoré potvrdili, že spievanie uspávaniek pomáha znížiť počet epizód plaču u novorodencov a zároveň znížiť stres u matiek. Spev a hudba nám tak môžu spríjemniť a pomôcť prežiť rôzne obdobia života s našimi deťmi.

Možno nie sme šamanky, ktoré svojím spevom privedú dieťa do ríše snov za 5 minút, ale môžeme byť šamamky, ktoré vďaka spevu zrelaxujú, spomenú si na príjemné udalosti, ktoré sa viažu s danou pesničkou, potrénujú pamäť či hlasivky a prispejú tak k svojmu psychickému i fyzickému zdraviu a zároveň k hudobnému rozvoju svojho dieťaťa.

Zaspievate si dnes?

autorka: Dominika Viazanková

Použitá literatúra

Arnon, S., Diamant, C., Bauer, S., Regev, R., Sirota, G., & Litmanovitz, I. (2014). Maternal singing during kangaroo care led to autonomic stability in preterm infants and reduced maternal anxiety. Acta Paediatrica, 103(10), 1039-1044. doi:10.1111/apa.12744

Fancourt, D., & Perkins, R. (2017). Associations between singing to babies and symptoms of postnatal depression, wellbeing, self-esteem and mother-infant bond. Public Health (London), 145, 149–152. doi: 10.1016/j.puhe.2017.01.016

Franěk, M. (2005). Hudební psychologie. Praha: Karolinum.

Gick, M. L. (2011). Singing, health and well-being: A health psychologist’s review. Psychomusicology, 21(1–2), 176–207. doi: 10.1037/h0094011

Králová, E., Kodejška, M., Strenáčiková, M., & Kolodziejski, M. (2016). Hudební klima a dítě. Praha : Univerzita Karlova .

Reilly, N., Turner, G., Taouk, J., & Austin, M.-P. (2019). ‘Singing with your baby’: an evaluation of group singing sessions for women admitted to a specialist mother-baby unit. Archives of Women’s Mental Health, 22(1), 123–127. doi: 10.1007/s00737-018-0859-5

Schäfer, T. (2023). The positive effects of online group singing on psycho-physiological variables during the COVID-19 pandemic-A pilot randomized controlled trial. Applied Psychology : Health and Well-Being, 15(4), 1254–1270. doi: 10.1111/aphw.12435

Standley, J. (2012). Music therapy research in the NICU: An updated meta-analysis: NN. Neonatal Network, 31(5), 311-316. Cit. 25. 08 2024. Dostupné na Internete: https://www.proquest.com/scholarly-journals/music-therapy-research-nicu-updated-meta-analysis/docview/1036954700/se-2