Kategória: Rozhovory

Deň – dva po príchode domov z pôrodnice prvá poradňa.

Rýchlokurz starostlivosti o novorodenca, odvážiť, odmerať, pozrieť pupček, opýtať sa na dojčenie a mnoho ďalších otázok. Nielen na prvej poradni, ale počas celého roka.

Ako sa máte? 

Automatická odpoveď mamy za novorodenca. Často bez pripustenia možnosti, že otázka smeruje aj na mamu samotnú.

Tak ako sa máte?

Z úst vychádza slovíčko dobre až neuveriteľnou rýchlosťou. Za dverami ordinácie prichádzajú slzy do očí a uvedomenie, že možno až tak dobre to nie je.

Do ďalšej poradne je pár týždňov.

Poznáte tento príbeh? Zažili ste ho na vlastnej koži?

Prvý rok po pôrode sa žena aj s bábätkom ocitá minimálne 9-krát u pediatra. 

Sme nesmierne radi, že už rok prinášame témy duševného zdravia matiek aj do pediatrických ambulancií. Pri téme duševného zdravia žien po pôrode sa musíme nevyhnutne spájať. Nielen s pôrodnicami. Bez podpory láskavých pediatričiek by to nešlo.

Pár zdieľaní od zapojených pediatričiek o tom, čo bola ich motivácia k zapojeniu sa do projektu

„Uvítala som spôsob ako dávať matkám novorodencov ako aj starších deti možnosť podpory. Častokrát sú totiž v situácii, kedy sa ich život zmenil s príchodom dieťaťa, sú unavené, žijúce v stereotype. Niektoré majú aj existenčne problémy. V spoločnosti stále vidím názor, že priznať sa k problémom so zvládaním situácie je hanba. Preto sa matky nezveria, nevyhľadávajú pomoc. Forma nenútenej informácie pomocou kartičky, bez potreby priznania problému pred verejnosťou je dobrým riešením. Myslím si, že potenciál tohto projektu je veľký a teším sa z možnosti touto formou matky podporiť.“

MUDr. Gabriela Straková, PhD., Bratislava – Petržalka

„Mojou motiváciou zapojiť sa do projektu bolo najmä pomôcť mamičkám v často neľahkých začiatkoch rodičovstva. Z mojich skúseností vyplýva, že my pediatri by sme sa mali zameriavať nielen na novorodenca, či dieťa, ale aj na matku a jej duševné zdravie. Často pomôžu len naše slová podpory, ale niekedy je potrebná i odborná pomoc a kontrastné kartičky sú skvelou navigáciou, ako túto pomoc dostať.“

MUDr. Margita Jarábková, Trnava

Začínali sme v Bratislave, pokračovali v Trnave. Na jeseň 2023 sme rozšírili spolupráce o 4 nové pediatričky v Trenčianskom kraji. Ďakujeme za láskavú podporu .

Kompletný zoznam partnerských pediatrických ambulancií nájdete na tomto linku.

Ak máte záujem zapojiť sa do projektu so svojou pediatrickou ambulanciou, ozvite sa nám na info@vydumamky.sk.

Ako vyzerajú kartičky v praxi? Aj takto:

Milé mamičky, drahé ženy,

dnes by som vám chcela napísať niečo o tom, ako vyzerajú prejavy popôrodnej úzkosti. Keď sa bavíme o ťažkostiach po pôrode, väčšinou sa zameriavame na popôrodnú depresiu. O jej sesternici popôrodnej úzkosti sa už hovorí menej. Napriek tomu je možné, že väčšiu časť mamičiek trápi práve úzkostná porucha. Častokrát bývajú diagnostikované aj spolu. 

Poďme sa však na to pozrieť bližšie. 

Každá z nás prežíva strach, obavy o svoje dieťa, či sa to týka jeho zdravotného stavu, budúcnosti a podobne. Niektoré z nás na to môžu mať aj reálny dôvod, pokiaľ má bábätko nejaké ochorenie (prajem si, aby takých bolo čo najmenej). Pokiaľ však strach, ktorý pociťujeme, nemá nejaký reálny dôvod, prípadne nás ovplyvňuje až tak, že zasahuje do nášho bežného života, či nášho správania, treba sa zamyslieť alebo sa poradiť, či sa nejedná o úzkostnú poruchu.

Aké sú typické prejavy popôrodnej úzkosti?

– neustály strach, obavy

– pocity, že sa blíži niečo zlé, niečo zlé sa stane nášmu bábätku alebo nám

– neustále myšlienky o tom, že sa niečo zlé stane

– pocity, že sme v nebezpečí

– poruchy spánku až nespavosť

– neschopnosť upokojiť sa,  nervozita, neschopnosť „obsedieť na jednom mieste“

– fyzické prejavy ako sú búšenie srdca, nevoľnosť, závrate, pocit zaliatia horúčavou, pocit na zvracanie, bolesti brucha

– pocit nedostatku kyslíka, že sa nemôžem nadýchnuť

– nechutenstvo

– neschopnosť sústrediť sa

Niekedy prichádza úzkosť v epizódach, ale môže byť tak intenzívna, že nás dokáže úplne ochromiť. V tej chvíli má človek pocit, že umrie. Síce to trvá len pár minút, ale to presvedčenie o záhube je o to intenzívnejšie. V tom prípade hovoríme o panickom ataku. Takéto ataky zahŕňa diagnóza panická porucha. 

Ďalšou poruchou, ktorú radíme do kategórie úzkostných porúch, je OCD. Teda obsesívno-kompulzívna porucha. Obsesie sú vtieravé myšlienky, ktoré nedokážeme ovplyvniť, nechceme ich, spôsobujú nám nepríjemné pocity, napätie, úzkosť. Kompulzie sú zase rôzne nutkavé úkony, ktorými dokážeme čiastočne zmierniť napätie vytvorené vtieravými myšlienkami. Isto ste už o tom počuli, ako si niekto potom, ako sa niečoho dotkol, musel 10-krát umyť ruky, až mal pokožku na nich totálne zničenú. Opäť je hlavným kritériom to, ako veľmi to ovplyvňuje váš život. ( Ja sa tiež zakaždým vraciam skontrolovať, či som vypla žehličku a OCD nemám. ☺ )

Aký je rozdiel medzi úzkosťou a depresiou?

V prípade depresie sa jedná najmä o poruchu nálady. Človek sa cíti smutný, skleslý, nemá dostatok energie, nedokáže sa z ničoho tešiť. V prípade úzkosti naše myslenie ovláda strach, obavy, buď z niečoho konkrétneho, ale môže to byť aj taký neurčitý pocit strachu. Ako vidíte, poruchy spánku sa vyskytujú v pri obidvoch ochoreniach. Čo sa stravovania týka, v prípade depresie môže ísť o zmenu váhy v zmysle priberania aj chudnutia. Pri úzkostnej poruche už aj vzhľadom k tomu, že človek máva rôzne nevoľnosti, bolesti brucha, prípadne aj hnačky, tak skôr dôjde k úbytku na hmotnosti. Pri depresii sa môžu vyskytnúť myšlienky na smrť, túžba ukončiť tento utrápený život. Pri úzkosti prevláda strach  z toho, že umriem alebo sa mi niečo zlé stane. Toto sú podľa mňa také hlavné rozdiely. Je však pravdou, že tieto ochorenia sa môžu prekrývať.

Ak máte pocit, že sa vás táto téma týka, hovorte o tom. S blízkymi, rodinou, odborníkmi či s nami.

MUDr. Štefánia Vaľovská

Už čoskoro vydáme pokračovanie článku. Dovtedy si môžete prečítať jeden z predchádzajúcich článkov – Ako nás chráni úzkosť?

Pred prvým sedením u psychológa sa neraz objavujú otázky, ktoré zneisťujú. Odpovede na to, akovyzerá prvé sedenie u psychológa prinášame v texte našej psychologičky Mgr. Radky Kuračkovej. O Radke si môžete prečítať viac v tejto sekcii.

Ako vyzerá prvé sedenie u psychológa/psychoterapeuta?

Na prvom sedení u psychológa ide hlavne o to, aby sa klient a psychológ zoznámili, aby sa začal budovať vzťah a aby klient začal s rozprávaním toho, kvôli čomu prišiel, čo je to, čo ho trápi, čo by chcel prebrať. Väčšinou na prvom sedení si klient odhadne, či mu terapeut “sadol” a či v stretnutiach chce pokračovať alebo nie. Samozrejme, stáva sa, že nie, a je úplne v poriadku, ak sa rozhodne už neprísť.

Aký je rozdiel medzi online a offline prvým sedením?

Ja rozdiel vnímam iba v osobnom kontakte. Sedenie inak prebieha úplne rovnako. Tu je ale o trošku viac dôležité nadviazanie vzťahu, nakoľko to je niekedy na diaľku ťažšie, pretože sa napríklad nevidia celí, alebo kvôli zhoršenej kvalite obrazu sa niekedy horšie číta mimika a neverbálna komunikácia.

Dajú sa tieto formy aj kombinovať?

Samozrejme. A je to veľmi bežné.

Už na jeseň spúšťame prehľadnú databázu psychológov aj s informáciou, či pracujú online – offline.

Ako sa pripraviť na začiatok terapie?

Veľa ľudí mi povie, že nevie, čo má hovoriť a či sa mali nejako pripraviť. Nie. Skúste jednoducho len začať hovoriť o tom, čo vás trápi a čo vás priviedlo k tomu, že sa rozhodli prísť.

Čo môžem na sedení povedať?

Čokoľvek, čo je pre vás dôležité. Je to váš čas a váš priestor a je teda na vás ako ho využijete.

O akých témach mám hovoriť v terapii?

O tých, ktoré vás trápia a ktoré sú pre vás dôležité. Každý klient prichádza na sedenie s inými problémami a témami, preto je pre každého v jeho živote v tejto chvíli dôležité niečo iné. Aj napriek tomu, že by ste mali ostych o niektorých veciach hovoriť, my ako psychológovia sa stretávame s naozaj širokým repertoárom tém a sme teda zvyknutí na všeličo, buďte úprimný k sebe aj k nám a kľudne nám o svojich rozpakoch povedzte, určite nájdete pochopenie a teda aj priestor otvoriť danú tému.

Čo ak sa na terapii rozplačem? Bude to divné?

Emócie k sedeniam patria. Témy, s ktorými prichádzate sú pre vás dôležité, preto je pochopiteľné, že sú často sprevádzané aj takýmito emóciami. My sme tam pre vás, a na to, aby sme vám vytvorili priestor aj na takéto uvoľnenie emócií.

Koľko sedení u psychológa je potrebných?

Toto veľmi závisí od problému resp. psychickej poruchy, s ktorou klient príde a štádiom, v ktorom sa nachádza. Ďalej to veľmi závisí od toho, ako klient na sebe pracuje aj medzi sedeniami. Nie je to totiž len o nás, psychológoch, ale hlavne o postoji a práci klienta.

Čo je dôležité všímať si na psychológovi? Na sedení?

Dôležité pre klienta je, či mu psychológ “sadol”. Terapeutický vzťah totiž tvorí veľkú časť terapeutického výsledku. Ak sa vyskytnú situácie alebo témy, pri ktorých pociťuje diskomfort, čo sa týka vzťahovej roviny, ja vždy odporúčam to s terapeutom otvoriť.

Máte otázku, ktorú vám článok nezodpovedal? Napíšte nám na info@vydumamky.sk a my ju radi doplníme.

Ak rozmýšľate, či ísť so svojim problémom za psychológom alebo psychiatrom, prečítajte si tento článok. 

Milý oteckovia

V úvode by som Vám rada zagratulovala k Vášmu sviatku – Dňu otcov. Pamätám si, keď som bola malá, ešte sa niečo takéto neoslavovalo. Bol iba Deň matiek. Som rada, že momentálne si už pripomíname aj tento Váš deň, lebo však rodičovstvo je na pleciach obidvoch. A tak, ako je náročné materstvo, tak môže byť náročné aj otcovstvo. Kam tým mierim? Že niektoré ťažkosti sa netýkajú iba žien. Bavíme sa o tematike duševného zdravia, prírastok na hmotnosti budúcej mamičky AJ otecka teraz nechajme bokom ☺

Muž. Otec. Skala. Ochranca. 

No hodí sa k týmto typickým označeniam prívlastok depresívny? Nie. Už počas tehotenstva a pôrodu sa prízvukuje ich hlavná úloha – byť oporou. Nehľadiac na ich vlastné pocity, strachy či rozpaky…  Nehovoriac o všetkých tých zmenách, ktoré nastanú, keď si dovezie domov ten malý balíček šťastia. Je toho tiež celá kopa, o ktorej sa možno ani nemá s kým porozprávať. On má byť predsa tá opora, nesmie byť slabý, jeho to prejde… Čo ak by sa na neho partnerka dívala inak, prípadne ho možno aj opustila? Priznať sa (si), že niečo nie je v poriadku? To často v našej spoločnosti nejde. Hovoriť o tomto so svojim lekárom? Vyhľadať odbornú pomoc? A čo povedia v práci, čo ak klesne na rebríčku? 

Stigma spojená s duševnými ochoreniami je u mužov ešte výraznejšia.

Aj o popôrodnej depresii sa bežne hovorí ako o typicky ženskej chorobe. Podobne aj opis prejavov tohto ochorenia skôr sedí na ženy než na mužov. Pri slove popôrodná depresia alebo baby blues si automaticky predstavíme uplakanú ženu neschopnú ráno vstať z postele od vyčerpania či bezmocnosti. Koľkí z nás si vedia takto predstaviť muža? Popôrodná depresia však existuje aj u mužov. Postupne sa o nej začína hovoriť čoraz viac. Začínajú sa hlbšie skúmať jej typické prejavy. Aké sú prejavy popôrodnej depresie u mužov?

Prejavy popôrodnej depresie u muža sú aj:

• podráždenosť
• nerozhodnosť
• emocionálne otupenie
• vyhýbavé či únikové správanie
• nadmerná sebakritickosť
• muž zrazu začne tráviť viac času v práci, prípadne na telefóne
• môže sa uchýliť k nadužívaniu návykových látok
• niekedy bývajú v popredí skôr fyzické prejavy miesto emocionálnych ťažkostí, môžu to byť napr. rôzne bolesti, migrény

Čo všetko zvyšuje riziko vzniku popôrodnej depresie u mužov? 

K takzvaným biologickým faktorom patria jednoznačne hormonálne zmeny. Áno, zmeny v hormónoch sa netýkajú len žien počas tehotenstva a po pôrode, ale aj mužov. Sú zverejnené výsledky štúdií, ktoré dokazujú zmeny v hormónoch  u budúcich či čerstvých oteckov. Jedná sa o hormóny testosterón, estrogén, kortizol, vazopresín, prolaktín.  Na jednej strane tieto zmeny v hormónoch majú za účel napomôcť k vytvoreniu silnému vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Na druhej strane však môžu prispieť ku vzniku popôrodnej depresie, prípadne zhoršiť už existujúce symptómy. Taktiež nedostatok spánku, narušenie cirkadiánych rytmov tiež zohrávajú svoju rolu. 

Z ďalších faktorov zvyšujúcich riziko popôrodnej depresie môžeme spomenúť:

• nadmerný stres z nadchádzajúceho rodičovstva
• nedostatok sociálnej podpory pri novej úlohe
• pocit vylúčenia pri vytváraní vzťahu medzi matkou a dieťaťom
• nedostatok financií, zlá ekonomická situácia
• neplánované tehotenstvo
• predchádzajúca epizóda depresie v minulosti

Čo ďalšie môže potrápiť mužskú dušu v popôrodnom období?

Z duševných ochorení sa v tomto období okrem depresie vyskytuje často aj obsedantno-kompulzívna porucha, generalizovaná úzkostná porucha či ďalšie ochorenia zo spektra úzkostných porúch. Muž môže pociťovať aj rôzne nepríjemné nutkavé myšlienky, dokonca aj o ublížení dieťati. Je to prejav ochorenia, a preto je potrebné ho riešiť. Neznamená to, že muž je horší človek.   

Výskyt popôrodnej depresie u mužov

Výskyt popôrodnej depresie je cca u 10% mužov. Najvyšší výskyt býva v období počas prvých 3-6 mesiacov. Častokrát sa ale vyvíja plíživo, počas prvého roka. 

Možnosti pomoci u popôrodnej depresie u mužov

Pravdaže farmakoterapia, teda užívanie liekov, ktoré naordinuje odborník. Pokiaľ muž nie je ochotný užívať lieky, prípadne pri niektorých stavoch je vhodnejšia aj len psychoterapia. Častokrát pomôže aj párová terapia, prípadne kognitívne-behaviorálna forma psychoterapie. Pomôcť by mali aj edukačné programy a osveta. Žiaľ, táto forma pomoci je zatiaľ u nás „v plienkach“.

No a na záver tá najdôležitejšia – pomoc a podpora partnerky.

V tomto smere sa obraciam na Vás, milé maminky. Viem, že je to náročné a čím všetkým si samy prechádzate. Ostaňte však všímavé a komunikujte so svojím partnerom. Ťažkosti jedného člena rodiny sa nakoniec vždy prejavia v celej rodine. Našťastie to platí aj v prípade zlepšenia. Teda nie je to len spokojná mama, spokojné dieťa. Pripomeňme si tých tatkov nie len dnes, v tretiu júnovú nedeľu, ale každý deň si ich troška všimnime, ako sa to vlastne majú. 

MUDr. Štefánia Vaľovská