We are
highly
sensitive

Klaudia: „O popôrodnej depresii a adaptačnej úzkosti u mužov hovoríme veľmi málo.“

264 Views

Na Deň otcov 2024 uverejňujeme zdieľanie jednej z mám, Klaudie, ktoré je práve o jej vnímaní partnera – otca dieťaťa v kontexte zažívania vlastnej duševnej ťažoby.

Všetko sa to začalo vetou: „Prebúdzaš vo mne otcovstvo.“

Vybrali sme sa na spoločnú cestu dieťaťa. Keď sme s manželom zistili, že čakáme dieťatko, boli sme v šoku. Samozrejme, aj šťastní. Toľko zmien, čo začínalo v našom živote: sťahovanie do lepšieho bývania, tehotná žena, ktorá bola krehká a stále potrebovala opateru kvôli nekonečnému zvracaniu. Rola otca môjmu manželovi začala 9 mesiacov pred narodením bábätka. Spočiatku to vyzeralo, že sa ani neteší. 

„Prepáč mi, že som taký sebecký,“ vravel mi jeden večer, keď som mala pocit, že ignoruje všetko, čo ja prežívam. Sebecký určite nebol, potreboval len čas. Keď sa dozvedel, aké pohlavie čakáme, rozplakal sa. Vtedy sa zamiloval. Pôrod prežil celý so mnou. „Cítim sa ako po 12-hodinovej smene v práci.“ 

Takto spomína na ťažký začiatok zrodenia života jeho bábätka. Prestrihol pupočnú šnúru a neuvedomoval si, čo ho doma čaká. Konečne je jeho poklad doma spolu s jeho manželkou, ktorá je iná. Učia sa spoločne: kojiť, on sa učí prebaľovať, varí, stará sa o domácnosť. Všetko robí automaticky, každý deň. No príde čas, keď sa vráti do práce, do jeho každodennej reality, ktorá je však iná. 

Nevyspaté noci, plač novorodenca, niekoľko hodín v práci medzi kolegami, ktorí sa vracajú domov do ticha, pretože nemajú deti. On sa vracia k uplakanej manželke a dieťaťu. Nechce to tak, nevie sa vcítiť do role otca. Má strach o manželku, ktorá trpí zrejme popôrodnou depresiou. A tak si zvyká na nový normál, že musí prebrať starostlivosť o dieťa on: kŕmenie, prebaľovanie, tíšenie, uspávanie. 

Náročné, pretože on sám si ešte nezvykol na rolu otca a musí sa starať o chorú manželku, novorodenca a chodiť do práce. Aj naňho to celé dopadne a svet začne vnímať čierno. Nemá to komu povedať, je skleslý a výbušný. Rozprávame sa o tom len my dvaja.

Popôrodná depresia u mužov alebo adaptačná úzkosť sa veľmi málo dáva do pozornosti. 

Muž aj vďaka manželkinej podpore vyhľadá pomoc u odborníka – psychológa. Keď sa manželka vďaka liečbe popôrodnej depresie cíti lepšie, všetko je v živote zrazu krajšie.  Aj muž dostáva nerušený priestor sa zamilovať do bábätka a nájsť sa v role otca.

Všímajme si aj otcov, prihovorme sa im, pýtajme sa, ako vnímajú oni novú úlohu v ich živote. Je to dôležitejšie, než si myslíme.

Klaudia