We are
highly
sensitive

Ako spoznám popôrodnú depresiu?

217 Views

Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia 10.10.2022 vám prinášame pokračovanie rozhovoru s klinickou psychologičkou Mgr. Táňou Klempovou z Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Trenčíne. Nech sú vám informácie v texte povzbudením, že ani téma popôrodnej depresie nie je čiernobiela a život s ňou vie byť naozaj rôzny, ako rôzne vedia byť prístupy k jej liečeniu.

 

Prvú časť rozhovoru, v ktorej sa dotýkame témy Baby blues nájdete na tomto linku.

V druhej časti rozhovoru sa dozviete:

  • ako sa prejavuje popôrodná depresia
  • ako sa môže rozvíjať popôrodná depresia
  • čo robiť, ak už máte skúsenosť s duševným ochorením

 

Môže sa počiatočné obdobie duševnej rozlady tzv. obdobie baby blues preklenúť do prejavov popôrodnej depresie?

Chcem zdôrazniť, že baby blues najčastejšie a u väčšiny žien odoznie a neprejde do depresie. Ale niekedy sa môže stať, že toto počiatočné obdobie neskončí a rozvíja sa ďalej. To je taký jeden možný scenár. Od pôrodu sa žena necíti vo svojej koži, prvými týždňami sa zo všetkých síl prehrýza, ale jej subjektívne prežívanie sa nelepší, skôr zhoršuje. Žena je veľmi rozladená, unavená a prichádza až do stavu, že má pocit, že absolútne nie je schopná starať sa o svoje dieťa. Tento bod, kedy prestáva fungovať v rámci bežnej starostlivosti o dieťa považujeme za významný signál na to, aby žena, prípadne jej najbližší, vyhľadali odborníka aspoň na skonzultovanie situácie. Neraz sa však v tomto bode začína aj s farmakoterapiou. 

Čo ďalšie je dobré si všímať?

Je dôležité si všímať, do akej miery si žena dokáže odpočinúť, či dokáže zo spánku (samozrejme v inej kvalite ako pred tehotenstvom) ťažiť. Dôležité je aj naladenie ženy. V zmysle, že hoci pociťuje únavu, tá jej nebráni v tom, aby mala v rámci dňa aj momenty, kedy sa teší z dieťaťa a novej role. Ak je takýchto momentov málo, ich výskyt sa znižuje, alebo vôbec nie sú, je to varovný znak výskytu popôrodnej depresie. 

A čo myšlienky?

Tie vedia byť tiež veľkým varovným signálom. S vážnosťou treba brať myšlienky/poznámky typu, že dieťaťu by bolo lepšie bez takejto mamy, alebo že by bolo najlepšie, keby sama žena nežila a dieťa malo inú mamu. Dieťaťko by mohlo mať lepších rodičov, ak by sa žene niečo stalo a podobne.

Čo má spoločné popôrodná depresia s klasickou depresiou?

Spoločným znakom je napr. veľmi silný pocit akéhosi spomalenia, akoby človek nič nezvládal, nevedel sa v ničom rozhýbať. Pôsobí ako bez vôle, bez života. Niekedy túto situáciu ženy popisujú, akoby stáli s nohami zaborenými v piesku a mali sa pohnúť. No oni sa stále zabárajú, každý krok ich stojí veľmi veľa energie. Ženy často samy seba už vnímajú tak, ako by to ani ony neboli. Akoby samy seba nespoznávali, takéto bežne nebývajú a nebývali pred tým.

Ako takéto stavy prežívajú ženy, keď obdobie po pôrode je často spájané s veľkou aktivitou?

Ženy v rámci depresie si neraz svoje prežívanie mylne vysvetľujú ako vlastnú neschopnosť, lenivosť, z čoho často pramenia sabaobviňujúce myšlienky. Reálne však neschopné, ani lenivé nie sú. V realite ich každý krok stojí naozaj veľa síl. 

Aký je druhý scenár rozvoja popôrodnej depresie?

Zväčša už v rámci pobytu ženy v pôrodnici dokážeme na 2. – 3. deň spozornieť a vnímať, že sa niečo deje. Často je u takejto ženy prítomná aj úzkosť. Popôrodná depresia sa málokedy prejavuje osamotene. Zvyčajne je poprepletaná aj s úzkosťou. Prejavuje sa to extrémnou únavou, ktorá je až v takej miere, že zasahuje do vnímania reality. Ženy sa cítia úplne neschopné sa o dieťa postarať. Často si ani nevedia vôbec odpočinúť. Prvou pomocou v takomto prípade býva vytvoriť priestor pre ženu vyspať sa, oddýchnuť si. Máme skúsenosť, že pri ženách  s minulou skúsenosťou s ochorením, alebo krehkejších ženách, to dokáže veľmi pomôcť, aby sa zastabilizovali.

A čo ženy, ktoré majú nejakú predispozíciu k duševným ochoreniam už v anamnéze?

Pre tieto ženy je dôležité byť oporou už pred tým. U nás sa snažíme s takýmito ženami dopredu hovoriť, zreálňovať ich očakávania. Tieto preventívne kroky sú dôležité, aby sa ženy zbytočne krátko po pôrode nevyčerpali a mali väčšiu šancu ostať stabilné. Predchádzajúca skúsenosť s duševným ochorením mierne zvyšuje pravdepodobnosť výskytu popôrodných duševných ťažkostí, ak neurobíme žiadne opatrenia dopredu. Pokiaľ však urobíme preventívne kroky, nemusí vôbec dôjsť k zhoršeniu stavu. Práve to, ak sa o ženu vopred nepostaráme resp. sama žena sa po tejto stránke nepripraví na novú situáciu, vie prispieť k prejaveniu pôvodných symptómov ochorenia. 

Sú ženy s takouto anamnézou otvorené prevencii?

Áno, sú, a nestretla som sa ešte s tým, že by ponuku na takúto prípravu odmietli. Je to možno aj tým, že predchádzajúca skúsenosť ich urobila oveľa citlivejšími voči sebe a svojmu prežívaniu. Samozrejme, nie je to povinnosť, je to ponuka.

Ako vieme v kontexte popôrodnej depresie vnímať väčšiu citlivosť voči sebe?

Popôrodná depresia neprichádza zo dňa na deň. Rozvíja sa postupne. Žena sa postupne začína cítiť zle, je unavená, postupne sa rozvíja nechuť ku všetkému. Vie to byť naozaj plíživé. Zvyčajne vo svojej sile prepukne depresia po tom, ako varovné signály prebehli a boli často nepovšimnuté/neuvedomené. 

Preto, ak má niekto skúsenosť s duševnými problémami už skôr, je tam šanca, že si problémy všimne skôr a reaguje na varovné signály. Napr. ak ide o extrémnu únavu alebo nechuť k všetkému, na toto často ženy reagujú, že vedia, že zrazu začínajú ísť po zlej ceste. 

Môžem povedať, že aj takouto skúsenosťou sa neraz stáva, že vlastne žena aktívne rozvíja svoje sebapoznanie a poznanie toho, čo zažíva. Toto sú tie ideálne konce príbehov, ktoré sa zvyčajne nedejú bez výraznej podpory okolia.

Samotná traumatizujúca skúsenosť z predošlého života často vedie k zvýšeným obavám, ako žena prežije toto popôrodné obdobie. Môžeme sa na to pozrieť aj tak, že ak ste si už niečím prešli, tak ste mali kapacitu niečo takého prekonať, máte schopnosť prekonávať ťažké veci. Ani takáto skúsenosť neznamená oslabenie do ďalšieho života.


Pokračovanie rozhovoru nájdete v ďalšom článku.


Ak máte pocit, že sa vás táto téma dotýka a chceli by ste vyhľadať pomoc psychoterapeuta alebo psychiatra, všetky možnosti nájdete v tejto sekcii.