Cítite ten chlad, ktorý sa ujme vašej pokožky, keď ráno otvoríte okno? Kedy naposledy ste venovali pozornosť zrýchlenému tepu, či už keď kráčate po schodoch, alebo pri vzrušení? Vnímate, ako vám horúci čaj putuje po tele, keď sa napijete? Cítite šteklenie či mravčenie, keď vidíte niečo, čo sa vám veľmi páči? Čo vtedy cítite?
Odpojenie sa od seba
Je jednoduché, niekedy aj nevyhnutné sa odpojiť od seba a svojho tela. Učíme sa to už ako deti. Získavame tú hrošiu kožu, ktorá je taká dôležitá, aby sme prežili. Je to ale určite tak? Naozaj ju potrebujeme?
Všímavosť, alebo mindfulness, je zjednodušene povedané vedomé venovanie pozornosti prítomnému okamihu. Využíva sa pri rôznych fyzických cvičeniach, ako joga či pilates, ale má dôležitú funkciu aj v psychoterapii. Výskumy opakovane ukazujú, že sme pri praktizovaní všímavosti šťastnejší, bdelejší, zlepšuje sa naša odolnosť a fyzické zdravie. Pomáha pri zvládaní náročných období v živote, napríklad pri strate blízkeho. Posilňovaním ľudskej schopnosti emocionálnej regulácie sa naučí mozog selektovať a spracovávať emócie odlišne, obmedzí striedanie nálad, a teda posilní stálosť.
Naša všímavosť sa nedotýka len nás samých. Reagujú na ňu aj naše deti.
Práve preto, že tehotenstvo a materstvo sú spojené s vyšším prežívaním stresu, úzkosti, strachu a depresie, všímavosť dokáže byť aj v tomto období veľmi nápomocná. Výskumy ukazujú, že praktizovanie všímavosti významne znížilo tehotným ženám strach z pôrodu, mieru prežívanej úzkosti a depresie ženám po pôrode a zvýšilo ich celkovú spokojnosť so životom. To všetko, samozrejme, pozitívne vplýva aj na dieťa. Ukázalo sa tiež, že všímavosť podporuje vývin bezpečnej vzťahovej väzby, a to vďaka schopnosti naladiť sa na dieťa, vnímať jeho aj seba v úplnej celistvosti, aj keď sa necítite dobre vy, aj keď dieťa plače, aj keď mu teraz neviete porozumieť. Bez posudzovania situácie, naopak, všímavosť pomáha zotrvať v prijatí a pokore. Keď to ustojíte vy, dieťa sa pridá.
Nejde preto len o externé zdroje, ktoré nám pomáhajú cítiť sa dobre, častokrát je to práve naša vnútorná podpora, cez ktorú dokážeme regulovať nepríjemné pocity a byť naspäť v rovnováhe. Do rovnováhy sa ako odpoveď na tú našu dostane aj okolie, dieťa nevynímajúc.
Všímavosť v bežných momentoch
Všímavosť takisto nemusí byť len o separátnych niekoľkých minútach, ale o prinášaní si pozornosti do bežných činností. Pri sprchovaní sa skúste vnímať vodu, ako sa plazí po vašom tele. Vnímajte vôňu koláča či čerstvo navarenej polievky. Keď sa jašíte, vnímajte smiech vášho dieťaťa, každý tón, zmenu intenzity. Všimnite si úsmev okoloidúceho, keď sa vám stretnú pohľady.
Ale aj keď vám bude ťažko, skúmajte, kde v tele tento pocit prebýva. Akú má farbu? Má nejaký špecifický tvar? Keby mohol, aký zvuk vydáva? Nesnažte sa pocit od seba odohnať, skúste ho preskúmať z každej strany, dovoľte si na chvíľu cítiť sa takto. Umožnite si byť autentickou ľudskou bytosťou. Potom svojmu vnútornému hlasu s láskavosťou povedzte čokoľvek, čo potrebujete počuť, ako napríklad „rozumiem ti a som tu pre teba“, „počujem a vnímam ťa“, „je to v poriadku“.
Spočiatku môžete mať pocit, že je to neprirodzené, väčšinou sa neučíme prejavovať voči sebe súcit. Avšak takýmto sprítomňovaním sa dokážeme naučiť prestať so sebou bojovať. A to je možno aj odpoveď na otázku, či je hrošia koža naozaj potrebná. Totiž….
„Keď sa k nám nedostane bolesť, je mizivá šanca, že budeme schopní naplno cítiť blízkosť, lásku, spojenie, radosť. Jedno nedokáže existovať bez druhého.“
Doprajme si v roku 2025 viac odvahy stíšiť sa, spomaliť, byť nežný. Dovoľme si pootvoriť dvere ku nám, do nášho vnútra, a keď príde čas, pozvime tam ostatných.
Autorka textu: Simona Gardianová
Ak vás zaujíme téma všímavosti, prečítajte si aj ďalší článok na túto tému.
Zdroje k článku:
Barnes, S., Brown, K. W., Krusemark, E., Campbell, W. K., & Rogge, R. D. (2007). The role of mindfulness in romantic relationship satisfaction and responses to relationship stress. Journal of Marital and Family Therapy, 33(4), 482–500.
Goodall, K., Trejnowska, A., & Darling, S. (2012). The relationship between dispositional mindfulness, attachment security and emotion regulation. Personality and Individual Differences, 52(5), 622-626.
Grossman, P., Niemann, L., Schmidt, S., & Walach, H. (2004). Mindfulness-based stress reduction and health benefits. Journal of Psychosomatic Research, 57(1), 35-43.
Pan, W. L., Chang, C. W., Chen, S. M., & Gau, M. L. (2019). Assessing the effectiveness of mindfulness-based programs on mental health during pregnancy and early motherhood-a randomized control trial. BMC pregnancy and childbirth, 19, 1-8.
Snyder, R., Shapiro, S., & Treleaven, D. (2012). Attachment theory and mindfulness. Journal of Child and Family Studies, 21, 709-717.
Thieleman, K., & Cacciatore, J. (2020). Effectiveness of a mindfulness-based retreat on distress and well-being in bereaved parents. Research on Social Work Practice, 30(7), 770–782.
Williams, J. M. (2010). Mindfulness and psychological process. Emotion, 10(1), 1–7.
