We are
highly
sensitive

Pre niekoho iného

Drahý muž, ktokoľvek z najbližšej rodiny či priateľov,

ďakujeme, že si tu, a že si si všimol, že možno aj duša tvojej ženy, dcéry či priateľky potrebuje pomoc a podporu. Veríme, že je naozaj ťažké pozerať sa na niekoho blízkeho, kto sa práve nachádza v ťaživej situácii. Chceme ti len povedať, že každá situácia má riešenie. Okrem návodu na vyhľadanie pomoci v tejto sekcii, prosím, prečítaj si aj pár tipov na to, ako s tvojou blízkou osobou hovoriť. Častokrát práve vhodne formulovaná ponuka pomoci dokáže veľmi uľahčiť samotný proces.


Veríme, že žiadne slovo z tvojich úst nie je vypustené s úmyslom zraniť, avšak zo skúseností môžeme odporúčať pár viet, ktoré je lepšie nehovoriť:

,,Vidím, že to nezvládaš, potrebuješ pomoc.”

(Takto formulované hodnotenie druhú stranu utláča do kúta, posiluje ju v pozícii ,,neschopnej matky”, môže ju to paralyzovať a žena nemusí vnímať svoju schopnosť riešiť situáciu. Na to, aby žene bolo lepšie však je potrebné, aby ona sama chcela a je preto dôležité jej pripomínať to, čo môže byť pre ňu zdrojom viery v samu seba.)

,,Choď k psychiatrovi/psychológovi.”

(Téma starostlivosti o duševné zdravie je stále akosi na okraji spoločnosti a pokiaľ človek túto tému nemal bežne prítomnú v živote pred tým, môže sa zľaknúť takejto formulácie, môže mať pocit, že už nie je pánom svojho života a pod. Ako vhodnejšie ponúknuť takúto formu pomoci uvádzame nižšie.)

,,Dieťa stále plače kvôli tebe, daj sa dokopy.”

(Dieťa určite vníma rozpoloženie matky resp. rodičov, avšak duševná ťažoba v podobe baby blues, popôrodnej depresie či popôrodnej úzkosti nie je niečo, z čoho sa dá za deň vyspať. Tieto duševné ťažkosti nie sú voľbou ženy, ale sú dôsledkom rôznych biologických, emocionálnych, fyziologických či sociálnych zmien, na ktoré žena nemá aktuálne dosah. Nie je to niečo, čo by si vybrala, že bude prežívať. Na prejdenie týmto obdobím potrebuje veľa podpory a pomoci z najbližšieho okolia a od profesionálov. Práve začiatok materstva je často spojený s pochybnosťami o svojej kompetentnosti v role matky a tiež pocitmi viny samej voči sebe. Výčitky zo strany okolia potom len násobia ťažobu, ktorá mnohokrát brzdí proces uzdravovania.)

,,Toto sa v minulosti nestávalo, ženy boli silnejšie.”

(V minulosti bola téma duševného zdravia výrazné tabu a nie to ešte téma duševného zdravia žien po pôrode. Rovnako životný štýl v minulosti bol skôr komunitného rázu, a tak v rámci popôrodného obdobia mali ženy väčšiu podporu v rámci svojej novej role. Aktuálne môžeme vnímať ako prejav nesmiernej sily práve vyhľadanie pomoci u odborníka.)


Rozumieme, že vo vašej domácnosti nemusí byť zvykom hovoriť často o svojich pocitoch či vlastnej zraniteľnosti. Všetky tieto zručnosti sa postupne všetci učíme. Ponúkame ti pár tipov, ako preklenúť to ticho, neistotu, ktorá môže byť tak citeľná a zároveň tak byť žene oporou.


Ak si partner:

,,Viem, máš to teraz naozaj ťažké. Vidím to každú minútu dňa, keď sme spolu. Chcel by som ti pomôcť, no sám(a) neviem ako. Čo by si potrebovala?”

Ak dostaneš konkrétnu odpoveď, skús sa zamyslieť, ako ju môžeš zrealizovať. Naozaj popremýšľaj nad tým, ako by si vedel želaným spôsobom pomôcť. Na prvú ti možno vyskočí nejaká komplikácia, no nenechaj sa odradiť a rozmýšľaj ďalej. Všetko sa dá nejako vyriešiť.

,,Aj mne je smutno, cítim hnev, bezradnosť, chce sa mi plakať atď.“

Tým, že začneš hovoriť o svojom prežívaní v roli otca, dokážeš vytvoriť žene priestor aj pre jej zdieľanie, pre zistenie, že aj ty to máš podobne, a že ste v tom spoločne. Práve pocit osamotenia v pocitoch býva veľmi častý spoločný znak žien v tomto období, a najmä dôvod, prečo ženy nevyhľadajú pomoc alebo celkovo nehovoria o tom, že im je v novej životnej role ťažko.

,,Bojím sa o teba XY, neviem, čo mám robiť. Vnímam, že ti je ťažko a chcel by som ti vedieť pomôcť. Viem, že to, čím teraz prechádzaš, prechádzajú mnohé ženy. Avšak mám pocit, že je čas na to, aby nám pomohol niekto ďalší. Prosím, XY, poďme hľadať terapeuta, ktorý nás bude týmto celým sprevádzať.“

Keď hovoríš o sebe, tak druhá strana je oveľa viac otvorená počúvať a vnímať, čo jej chceš povedať. Pri obdobnej formulácii zdôrazňuješ, že žena v tom nie je sama, stojíš pri nej. Samotné psychologické sedenia pravdepodobne bude žena absolvovať zväčša sama, avšak to, ako je žene po pôrode, má naozaj veľký vplyv na to, ako je rodine ako celku. Ak je pre teba ako partnera táto situácia ťaživá, a tiež by si potreboval hovoriť o nej s niekým ďalším, pokojne sa rovnako obráť na odborníka.

Ak ste najbližšia rodina/priatelia:

Keď sa narodí dieťa do rodiny, nerobí len zo ženy a muža, matku a otca. Každému v rodine prináša okrem radosti aj novú rolu, rodí sa babička, dedko, ujo, teta atď. Je to veľká radosť, ktorá je často spojená s neutíchajúcou potrebou si to malé stvorenie chytiť, pomojkať, ovoňať. Rozumieme vám. Prinášame však jednu tému na zamyslenie, ktorá má častokrát veľký dopad na duševné zdravie žien.

,,Každý si chce podržať bábätko, no kto podrží mamu?“

Prosím, nezabúdajte na to, že ako malé dieťa potrebuje teplú náruč, hrejivé slová a pocit bezpečia predovšetkým od mamy a otca, tak žena krátko po pôrode potrebuje to isté. Od vás, milá rodina či priatelia. Zahrňte ju tou najväčšou starostlivosťou, poskytnite jej svoju náruč a pocit bezpečia. Ona to všetko, čo jej vy dáte, s láskou posunie ďalej.

Prinášame pár tipov, ktorými dokážete ženu podporiť v novej role, a zároveň nimi aj upevniť vzájomný vzťah medzi vami:

  • už vopred si dohodnite režim po narodení dieťaťa. Rozumieme, že to je veľká vec, že do rodiny príde nové dieťaťko, avšak preň je v prvých týždňoch naozaj najdôležitejšia mama resp. rodičia. Ak si novopečení rodičia prajú čas s bábätkom osamote v prvé týždne, rešpektujte to. Práve návštevy nasilu alebo z dôvodu, že by sa patrilo, môžu byť veľkým zdrojom stresu, ktorý môže sťažovať aklimatizáciu na novú rolu ženy.
  • buďte hmatateľnou pomocou. Niekedy to znamená priniesť navarené jedlo, napečený obľúbený koláč, tašku základných potravín a podobne. Hoci sú to veci, ktoré pred tým bez problémov riešili rodičia, teraz  to môže predstavovať záťaž. Pokojne ponúknite pomoc aj s domácimi prácami.
  • zaujímajte sa o to, ako sa žena aktuálne má. Ak prirodzene skĺzne k téme dieťaťa, skúste ju prinavrátiť k téme jej samotnej. Aj napriek tomu, že ste u nej doma, nájdite spôsob, ako ju hýčkať. Doneste jej nápoj, jedlo, napravte vankúš za chrbtom, podajte, čo potrebuje. Ak vidíte, že je žena unavená, doprajte jej oddych a rozlúčte sa.
  • neporovnávajte ju s nikým a ničím. Porovnávanie nás sprevádza celý život. Nie je to úplne funkčná komunikácia a môžeme skôr hovoriť o jeho negatívnych dopadoch než pozitívnych prínosoch. V tak krehkom období, kedy žena hľadá svoje miesto v novej role, je porovnávanie vyslovene kontraproduktívne. Bráni autentickému prežívaniu emócií, ktoré často môže vyústiť do duševných ťažkostí. Vysoko pravdepodobne má sama žena ideál matky, ktorému sa chce priblížiť a v realite je práve konfrontovaná tým, ako ho ,,spĺňa“. Vy ako najbližšie okolie môžete byť práve neochvejným zdrojom toho, o čo sa žena môže oprieť vo svojej každodennej neistote. Vyzdvihujte to, čo žene ide. Dajte jej pocítiť, že je tou najlepšou mamou pre svoje dieťa a je schopná sa oň postarať.
  • viac počúvajte a menej hovorte. Každý rodič robí to najlepšie, čo vie pre svoje dieťa. Ak sa vo vzájomných prístupoch ku čomukoľvek nezhodnete, je to v poriadku. Ak chcete v niečom pozdieľať svoje skúsenosti, skúste sa najskôr opýtať, či má o to druhá strana záujem. Častokrát keď sa žena na vás obráti s neistotou, či niečo robí dobre, tak potrebuje primárne vypočuť a uistiť, že robí najlepšie ako vie.

Téme  partnerskej komunikácie či komunikácie s rodičmi po pôrode sa budeme venovať aj naďalej. Sleduj naše sociálne siete Facebook či Instagram, nech ti neunikne nový blog na túto tému.