Kategória: Rozhovory

Deň – dva po príchode domov z pôrodnice prvá poradňa.

Rýchlokurz starostlivosti o novorodenca, odvážiť, odmerať, pozrieť pupček, opýtať sa na dojčenie a mnoho ďalších otázok. Nielen na prvej poradni, ale počas celého roka.

Ako sa máte? 

Automatická odpoveď mamy za novorodenca. Často bez pripustenia možnosti, že otázka smeruje aj na mamu samotnú.

Tak ako sa máte?

Z úst vychádza slovíčko dobre až neuveriteľnou rýchlosťou. Za dverami ordinácie prichádzajú slzy do očí a uvedomenie, že možno až tak dobre to nie je.

Do ďalšej poradne je pár týždňov.

Poznáte tento príbeh? Zažili ste ho na vlastnej koži?

Prvý rok po pôrode sa žena aj s bábätkom ocitá minimálne 9-krát u pediatra. 

Sme nesmierne radi, že už rok prinášame témy duševného zdravia matiek aj do pediatrických ambulancií. Pri téme duševného zdravia žien po pôrode sa musíme nevyhnutne spájať. Nielen s pôrodnicami. Bez podpory láskavých pediatričiek by to nešlo.

Pár zdieľaní od zapojených pediatričiek o tom, čo bola ich motivácia k zapojeniu sa do projektu

„Uvítala som spôsob ako dávať matkám novorodencov ako aj starších deti možnosť podpory. Častokrát sú totiž v situácii, kedy sa ich život zmenil s príchodom dieťaťa, sú unavené, žijúce v stereotype. Niektoré majú aj existenčne problémy. V spoločnosti stále vidím názor, že priznať sa k problémom so zvládaním situácie je hanba. Preto sa matky nezveria, nevyhľadávajú pomoc. Forma nenútenej informácie pomocou kartičky, bez potreby priznania problému pred verejnosťou je dobrým riešením. Myslím si, že potenciál tohto projektu je veľký a teším sa z možnosti touto formou matky podporiť.“

MUDr. Gabriela Straková, PhD., Bratislava – Petržalka

„Mojou motiváciou zapojiť sa do projektu bolo najmä pomôcť mamičkám v často neľahkých začiatkoch rodičovstva. Z mojich skúseností vyplýva, že my pediatri by sme sa mali zameriavať nielen na novorodenca, či dieťa, ale aj na matku a jej duševné zdravie. Často pomôžu len naše slová podpory, ale niekedy je potrebná i odborná pomoc a kontrastné kartičky sú skvelou navigáciou, ako túto pomoc dostať.“

MUDr. Margita Jarábková, Trnava

Začínali sme v Bratislave, pokračovali v Trnave. Na jeseň 2023 sme rozšírili spolupráce o 4 nové pediatričky v Trenčianskom kraji. Ďakujeme za láskavú podporu .

Kompletný zoznam partnerských pediatrických ambulancií nájdete na tomto linku.

Ak máte záujem zapojiť sa do projektu so svojou pediatrickou ambulanciou, ozvite sa nám na info@vydumamky.sk.

Ako vyzerajú kartičky v praxi? Aj takto:

Pri príležistosti Svetového dňa duševného zdravia 10. 10. 2023 zverejňujeme výsledky prieskumu, ktorý pre náš projekt zrelizovala pro bono agentúra NMS Marker Research Slovakia.

Hlavným cieľom bolo zistiť znalosť a názory populácie (n=1000) k možným duševným problémom matiek v popôrodnom období. Dáta k reprezentatívnemu prieskumu boli zbierané online formou v auguste 2023.

Čo nám reprezentatívny prieskum ukázal?

Proces adaptácie na zmenu, ktorú rola mamy (prvého či ďalších detí) do života prináša, chce svoj čas. V realite to potom pokojne trvá polroka či rok, kým sa žena zžije s najväčšími zmenami.

Najviac túto spojitosť vnímali respondenti vo veku 18-34 rokov, vysokoškolsky vzdelaní a bezdetní. Najmenej túto spojitosť vnímali ženy vo veku 55+. Aj tieto dáta poukazujú na generačné rozdiely, ktoré môžu zosilňovať vzájomné nepochopenie rodičov a starých rodičov pri príchode nového dieťaťa do rodiny.

Z výsledných dát vnímame veľkú poznateľnosť témy popôrodnej depresie a popôrodnej úzkosti, hoci je to len na teoretickej úrovni. Z dát ale vyplýva, že hoci sú prejavy prirodzeného baby blues prítomné po pôrode u 70-80 % žien, tak znalosť v populácií je len 12 %. Práve neznalosť toho, čo je prirodzené zažívať v období po pôrode môže viesť k gabatelizovaniu, zosmiešňovaniu či iným javom, ktoré nie sú podporné pre ženu krátko po pôrode. Viac informácií o baby blues nájdete v tomto texte a v tomo článku.

Napriek veľkej poznateľnosti objektívnych aj subjektívnych faktorov, ktoré prispievajú k zhoršeniu duševného zdravia, tretina populácie vyjadrovala súhlas aj so stereotypnými tvrdeniami. Najviac s nimi súhlasili ženy vo veku 55+. Tieto stereotypné tvrdenie nie sú pravdivé.

Obdobie po pôrode môže byť rôzne. Je preto dôležité pozerať sa naň ako na obdobie človeka, v ktorom môže zažívať celé spektrum emócií a pocitov. Popri radosti a láske môže žena zažívať veľkú únavu, cítiť neistotu, pochybnosti, fyzické ťažkosti a podobne. Ak spájame obdobie po pôrode len s jedným typom prežívania, môže realita zaskočiť.

Pri tejto otázke mohli respondenti označiť najskôr všeky odpovede, ktoré boli podľa nich relevantné a následne určiť jednu najefektívnejšiu radu. Dáta nám ukázali, že druhou najpopulárnejšou a zároveň aj druhou najefektívnejšou radou je myslieť pozitívne. Radi by sme upozornili na to, že v záťažových momentoch života je prirodzené prežívať celé spektrum pocitov a emócií a len samotné rozhodnutie pre myslenie pozitívne nemusí stačiť. Rovnako komunikácia tejto rady ,,mysli pozitívne“ zväčša podporne nepôsobí. Ak by vás zaujímalo ako komunikovať so ženou po pôrode tak, aby to bolo podporné a posilňujúce aj pre váš vzájomný vzťah, pár tipov nájdete v tomto texte.

Ak máte záujem hovoriť s nami o tomto prieskume a téme duševného zdravia žien po pôrode, kontaktujte nás na emaili katarina.zilak@vydumamky.sk

Milé mamičky, drahé ženy,

dnes by som vám chcela napísať niečo o tom, ako vyzerajú prejavy popôrodnej úzkosti. Keď sa bavíme o ťažkostiach po pôrode, väčšinou sa zameriavame na popôrodnú depresiu. O jej sesternici popôrodnej úzkosti sa už hovorí menej. Napriek tomu je možné, že väčšiu časť mamičiek trápi práve úzkostná porucha. Častokrát bývajú diagnostikované aj spolu. 

Poďme sa však na to pozrieť bližšie. 

Každá z nás prežíva strach, obavy o svoje dieťa, či sa to týka jeho zdravotného stavu, budúcnosti a podobne. Niektoré z nás na to môžu mať aj reálny dôvod, pokiaľ má bábätko nejaké ochorenie (prajem si, aby takých bolo čo najmenej). Pokiaľ však strach, ktorý pociťujeme, nemá nejaký reálny dôvod, prípadne nás ovplyvňuje až tak, že zasahuje do nášho bežného života, či nášho správania, treba sa zamyslieť alebo sa poradiť, či sa nejedná o úzkostnú poruchu.

Aké sú typické prejavy popôrodnej úzkosti?

– neustály strach, obavy

– pocity, že sa blíži niečo zlé, niečo zlé sa stane nášmu bábätku alebo nám

– neustále myšlienky o tom, že sa niečo zlé stane

– pocity, že sme v nebezpečí

– poruchy spánku až nespavosť

– neschopnosť upokojiť sa,  nervozita, neschopnosť „obsedieť na jednom mieste“

– fyzické prejavy ako sú búšenie srdca, nevoľnosť, závrate, pocit zaliatia horúčavou, pocit na zvracanie, bolesti brucha

– pocit nedostatku kyslíka, že sa nemôžem nadýchnuť

– nechutenstvo

– neschopnosť sústrediť sa

Niekedy prichádza úzkosť v epizódach, ale môže byť tak intenzívna, že nás dokáže úplne ochromiť. V tej chvíli má človek pocit, že umrie. Síce to trvá len pár minút, ale to presvedčenie o záhube je o to intenzívnejšie. V tom prípade hovoríme o panickom ataku. Takéto ataky zahŕňa diagnóza panická porucha. 

Ďalšou poruchou, ktorú radíme do kategórie úzkostných porúch, je OCD. Teda obsesívno-kompulzívna porucha. Obsesie sú vtieravé myšlienky, ktoré nedokážeme ovplyvniť, nechceme ich, spôsobujú nám nepríjemné pocity, napätie, úzkosť. Kompulzie sú zase rôzne nutkavé úkony, ktorými dokážeme čiastočne zmierniť napätie vytvorené vtieravými myšlienkami. Isto ste už o tom počuli, ako si niekto potom, ako sa niečoho dotkol, musel 10-krát umyť ruky, až mal pokožku na nich totálne zničenú. Opäť je hlavným kritériom to, ako veľmi to ovplyvňuje váš život. ( Ja sa tiež zakaždým vraciam skontrolovať, či som vypla žehličku a OCD nemám. ☺ )

Aký je rozdiel medzi úzkosťou a depresiou?

V prípade depresie sa jedná najmä o poruchu nálady. Človek sa cíti smutný, skleslý, nemá dostatok energie, nedokáže sa z ničoho tešiť. V prípade úzkosti naše myslenie ovláda strach, obavy, buď z niečoho konkrétneho, ale môže to byť aj taký neurčitý pocit strachu. Ako vidíte, poruchy spánku sa vyskytujú v pri obidvoch ochoreniach. Čo sa stravovania týka, v prípade depresie môže ísť o zmenu váhy v zmysle priberania aj chudnutia. Pri úzkostnej poruche už aj vzhľadom k tomu, že človek máva rôzne nevoľnosti, bolesti brucha, prípadne aj hnačky, tak skôr dôjde k úbytku na hmotnosti. Pri depresii sa môžu vyskytnúť myšlienky na smrť, túžba ukončiť tento utrápený život. Pri úzkosti prevláda strach  z toho, že umriem alebo sa mi niečo zlé stane. Toto sú podľa mňa také hlavné rozdiely. Je však pravdou, že tieto ochorenia sa môžu prekrývať.

Ak máte pocit, že sa vás táto téma týka, hovorte o tom. S blízkymi, rodinou, odborníkmi či s nami.

MUDr. Štefánia Vaľovská

Už čoskoro vydáme pokračovanie článku. Dovtedy si môžete prečítať jeden z predchádzajúcich článkov – Ako nás chráni úzkosť?

Pred prvým sedením u psychológa sa neraz objavujú otázky, ktoré zneisťujú. Odpovede na to, akovyzerá prvé sedenie u psychológa prinášame v texte našej psychologičky Mgr. Radky Kuračkovej. O Radke si môžete prečítať viac v tejto sekcii.

Ako vyzerá prvé sedenie u psychológa/psychoterapeuta?

Na prvom sedení u psychológa ide hlavne o to, aby sa klient a psychológ zoznámili, aby sa začal budovať vzťah a aby klient začal s rozprávaním toho, kvôli čomu prišiel, čo je to, čo ho trápi, čo by chcel prebrať. Väčšinou na prvom sedení si klient odhadne, či mu terapeut “sadol” a či v stretnutiach chce pokračovať alebo nie. Samozrejme, stáva sa, že nie, a je úplne v poriadku, ak sa rozhodne už neprísť.

Aký je rozdiel medzi online a offline prvým sedením?

Ja rozdiel vnímam iba v osobnom kontakte. Sedenie inak prebieha úplne rovnako. Tu je ale o trošku viac dôležité nadviazanie vzťahu, nakoľko to je niekedy na diaľku ťažšie, pretože sa napríklad nevidia celí, alebo kvôli zhoršenej kvalite obrazu sa niekedy horšie číta mimika a neverbálna komunikácia.

Dajú sa tieto formy aj kombinovať?

Samozrejme. A je to veľmi bežné.

Už na jeseň spúšťame prehľadnú databázu psychológov aj s informáciou, či pracujú online – offline.

Ako sa pripraviť na začiatok terapie?

Veľa ľudí mi povie, že nevie, čo má hovoriť a či sa mali nejako pripraviť. Nie. Skúste jednoducho len začať hovoriť o tom, čo vás trápi a čo vás priviedlo k tomu, že sa rozhodli prísť.

Čo môžem na sedení povedať?

Čokoľvek, čo je pre vás dôležité. Je to váš čas a váš priestor a je teda na vás ako ho využijete.

O akých témach mám hovoriť v terapii?

O tých, ktoré vás trápia a ktoré sú pre vás dôležité. Každý klient prichádza na sedenie s inými problémami a témami, preto je pre každého v jeho živote v tejto chvíli dôležité niečo iné. Aj napriek tomu, že by ste mali ostych o niektorých veciach hovoriť, my ako psychológovia sa stretávame s naozaj širokým repertoárom tém a sme teda zvyknutí na všeličo, buďte úprimný k sebe aj k nám a kľudne nám o svojich rozpakoch povedzte, určite nájdete pochopenie a teda aj priestor otvoriť danú tému.

Čo ak sa na terapii rozplačem? Bude to divné?

Emócie k sedeniam patria. Témy, s ktorými prichádzate sú pre vás dôležité, preto je pochopiteľné, že sú často sprevádzané aj takýmito emóciami. My sme tam pre vás, a na to, aby sme vám vytvorili priestor aj na takéto uvoľnenie emócií.

Koľko sedení u psychológa je potrebných?

Toto veľmi závisí od problému resp. psychickej poruchy, s ktorou klient príde a štádiom, v ktorom sa nachádza. Ďalej to veľmi závisí od toho, ako klient na sebe pracuje aj medzi sedeniami. Nie je to totiž len o nás, psychológoch, ale hlavne o postoji a práci klienta.

Čo je dôležité všímať si na psychológovi? Na sedení?

Dôležité pre klienta je, či mu psychológ “sadol”. Terapeutický vzťah totiž tvorí veľkú časť terapeutického výsledku. Ak sa vyskytnú situácie alebo témy, pri ktorých pociťuje diskomfort, čo sa týka vzťahovej roviny, ja vždy odporúčam to s terapeutom otvoriť.

Máte otázku, ktorú vám článok nezodpovedal? Napíšte nám na info@vydumamky.sk a my ju radi doplníme.

Ak rozmýšľate, či ísť so svojim problémom za psychológom alebo psychiatrom, prečítajte si tento článok.