Kategória: Rozhovory

V máji bude tento text doplnený o edukačné videá v novej vzdelávacej platforme. Sledujte nás aj naďalej. 

V súvislosti s materstvom sa hovorí najmä o telesných systémoch a orgánoch, ktoré sú priamo spojené s tehotenstvom, pôrodom či dojčením. Menej pozornosti sa venuje iným systémom, ktoré sú síce menej očividné, no predsa sú rovnako dôležité. 

Nervová sústava v materstve

Hoci v bežnom jazyku môžeme spomínať, že nám materstvo či nejaká činnosť lezie na nervy (a je úplne v poriadku, ak to tak je), málokedy si uvedomujeme, aká veľká pravda to je. Práve nervy, konkrétnejšie nerv s menom nervus vagus, totiž veľmi súvisí s tým, ako sa v celom materstve máme.

Čo je nervus vagus

Nervus vagus je pomenovanie desiateho hlavového nervu, ktorý je zároveň najväčším parasympatickým nervom v tele. Jeho hlavnou úlohou je prenos senzorických (teda zmyslových) a motorických (pohybových) signálov medzi mozgom a vnútornými orgánmi, ako je napríklad srdce, pľúca či tráviaca sústava. 

Parasymaptický systém

Keďže tvorí hlavnú časť parasympatického systému, ktorý je kľudovým a relaxačným systémom, práve nervus vagus má na starosť upokojiť telo, regulovať srdcovú frekvenciu a trávenie a podporiť rovnováhu po strese. Jednoducho povedané, nervus vagus je okrem iného zodpovedný za to, aby sme sa fyziologicky cítili uvoľnene a aby sme sa dokázali upokojiť aj po stresujúcich udalostiach. 

Nervus vagus v materstve

V materstve nám pomáha s emočnou reguláciou, schopnosťou uvoľniť sa a  stresovou adaptáciou. Pretože aj materstvo je plné stresorov v podobe starostlivosti o bábätko, preťažujúcich pocitoch zodpovednosti, nedostatku spánku či dlhých epizódach plaču, ku ktorým sa pridávajú hormonálne zmeny a ostatné odtiene, ktoré materstvo prináša. 

Výskumy ukazujú, že nervus vagus sa podobne ako celé naše telo, mení počas tehotenstva a práve vagálny tonus v tehotenstve, ktorým sa meria jeho aktivita prostredníctvom srdcovej frekvencie, môže byť prediktorom psychického zdravia po pôrode. Nízky vagálny tonus je totiž spojený s väčšou reaktivitou na stres, zníženou schopnosťou emocionálnej regulácie a vyšším rizikom úzkosti a depresívnych symptómov.

Prečo potrebujeme hovoriť aj o týchto témach v materstve?  

Vďaka týmto informáciám môžeme ľahšie porozumieť tomu, čo sa s nami deje a tým prísť k väčšej úľave. Často totiž preberáme príliš veľkú zodpovednosť za to, ako sa cítime a ako nám v materstve je. Máme pocit, že sme príliš slabé, keď vybuchujeme na deti, keď sa cítime nervózne a podráždené či keď nám materstvo skutočne lezie na nervy a radšej o tom nikomu nehovoríme. Mnohé z týchto vecí však nemáme vo svojich rukách, pretože sa dejú na biologickej úrovni v našom tele. Rovnako ako nevieme úplne ovplyvniť naše trávenie, dýchanie či funkciu srdca, nevieme silou vôle rozhodnúť o činnosti nervovej sústavy.  Mnohé veci sa jednoducho dejú na základe našich telesných a genetických predispozicí. Aj keď tieto veci nevieme úplne ovládať, vieme si pomôcť, aby sme sa cítili aspoň trošku lepšie. 

Ako podporiť vagový tonus 

Existujú mechanizmy, ktoré môžu podporiť náš vagový tonus, aktivovať parasympatikus a navodiť si stav uvoľnenia. Patrí medzi ne pomalé dýchanie, ktoré vplýva aj na našu srdcovú frekvenciu, kontakt koža na kožu s bábätkom, jemná fyzická aktivita, ako napríklad chôdza či praktizovanie mindfulness. Výskumy tiež ukazujú, že veľmi nápomocná je aj bezpečná sociálna opora, ktorá je kľúčová v období materstva, ktoré býva spojené s pocitmi osamelosti a izolácie.

O mnohých z týchto mechanizmov sme písali v predošlých článkoch, ktoré môžu byť užitočné pri prehĺbenie tejto témy:

• O sympatiku a parasympatiku a spôsoboch, ako ich v materstve podporiť 
• O všímavosti (mindfulness) v materskej každodennosti
• O liečivej sile spevu
• Zvuková nahrávka psychológa Andreja Jeleníka podporujúca prácu s telom a prežívaním

Materstvo však môže priniesť situácie, ktoré nedokáže vyriešiť pomalé dýchanie, pohyb či stretnutie s priateľmi. Ak sú pocity podráždenia, úzkosti či vyčerpania intenzívne a trvajú dlhšiu dobu, je potrebné vyhľadať aj pomoc odborníka. O tom, ako spoznať popôrodnú depresiu či úzkosť a ako nájsť pomoc, si môžete prečítať v tejto sekcii.

autorka: Hana Maďarová

zdroj obrázka. unsplash.com

Použité zdroje:

Eriksson, A., Kimmel, M. C., Furmark, T., Wikman, A., Grueschow, M., Skalkidou, A., Frick, A., & Fransson, E. (2024). Investigating heart rate variability measures during pregnancy as predictors of postpartum depression and anxiety: an exploratory study. Translational psychiatry, 14(1), 203. https://doi.org/10.1038/s41398-024-02909-9

Hostinar, C. E., Sullivan, R. M., & Gunnar, M. R. (2014). Psychobiological mechanisms underlying the social buffering of the hypothalamic-pituitary-adrenocortical axis: a review of animal models and human studies across development. Psychological bulletin, 140(1), 256–282. https://doi.org/10.1037/a0032671

Kok, B. E., Coffey, K. A., Cohn, M. A., Catalino, L. I., Vacharkulksemsuk, T., Algoe, S. B., … & Fredrickson, B. L. (2013). How positive emotions build physical health: Perceived positive social connections account for the upward spiral between positive emotions and vagal tone. Psychological Science, 24(7), 1123–1132. https://doi.org/10.1177/0956797612470827

Ma, L., Wang, H.-B., & Hashimoto, K. (2025). The vagus nerve: An old but new player in brain-body communication. Brain, Behavior, and Immunity, 124, 28–39. https://doi.org/10.1016/j.bbi.2024.11.023

Poyatos-León, R., García-Hermoso, A., Sanabria-Martínez, G., Álvarez-Bueno, C., Cavero-Redondo, I., & Martínez-Vizcaíno, V. (2017). Effects of exercise-based interventions on postpartum depression: A meta-analysis of randomized controlled trials. Birth (Berkeley, Calif.), 44(3), 200–208. https://doi.org/10.1111/birt.12294

Materská dovolenka nie je dovolenkou plnou relaxu, ticha, času pre seba a načerpania nových síl. Práve naopak, materstvo so sebou často prináša veľa detského plaču a kriku, nedostatok spánku a pocity preťaženia, vyčerpania a stresu. Nie je preháňaním, keď sa povie, že výchova detí má niečo spoločné s lovom mamutov našich predkov. Obe situácie totiž dokážu okamžite aktivovať takzvaný sympatikus, poplašný systém našej nervovej sústavy. Problém nastáva, keď je sympatikus aktivovaný až príliš a naša nervová sústava zostáva preťažená a nezregulovaná. To môže mať za následok pocit veľkej únavy, nervozity, stresu či dokonca vyhorenia.

Čo je sympatikus?

Nervová sústava nám okrem iného pomáha vyhodnocovať situácie, v ktorých sa nachádzame a reagovať na podnety z okolia. Umožňujú to dva systémy – sympatikus a parasympatikus, ktoré majú aj evolučný význam. Práve sympatikus našim predkom pomohohol reagovať na nebezpečenstvo poplašnou reakciou, vyplavovaním kortizolu, zrýchlením tepu a dychu, rozšírením zreničiek a aktivovaním svalov. Predstaviť si to môžeme ako reakciu pri love mamuta. Naopak, parasympatikus je systém pokoja a oddychu, kedy sa náš tep a dych spomalí a telo sa dostáva do stavu relaxácie ako v situácii, keď naši predkovia mamuta ulovili, zjedli a mohli si v pokoji odpočinúť. V materstve sa deje niečo podobné.

Detský plač a krik, obdobie vzdoru, hádzanie sa o zem dieťaťa či nedostatok spánku dostávajú našu nervovú sústavu práve do sympatiku, teda poplašnej reakcie. Tá môže spôsobiť, že sa cítime veľmi preťažené a nervózne a nedokážeme zregulovať ani seba, nie to ešte dieťa, ktoré práve plače či kričí. A hoci sympatikus je úplne prirodzený a pomáha nám zvládnuť náročnejšie situácie v každom dni, naše telá i mysle potrebujú  aj stav pokoja – teda parasympatikus. V materstve je to obzvlášť dôležité, pretože zregulovaná mama dokáže ľahšie pomôcť s reguláciou aj svojmu dieťaťu, či už pri veľkých emóciách, plači alebo bolesti.

Ako na reguláciu nervovej sústavy v materstve?

Každá mama sa zrejme stretla s radou, že má spať vtedy, keď spí dieťa, avšak niekedy to skutočne nejde, najmä keď spánok dieťaťa je jedinou príležitosťou na vyriešenie iných povinností. Hoci spánok je skutočne najefektívnejším spôsobom na reguláciu nervovej sústavy, v materstve často potrebujeme aj časovo menej náročné pomôcky, ktoré nám navodia stav pokoja. 

Výskumy sa dlhodobo zhodujú, že jedným z takýchto spôsobov môže byť vedomé relaxačné dýchanie, najmä také, kde je výdych o niečo dlhší ako nádych. Práve výdych totiž spomaľuje aj náš tep a pomáha nám navodiť stav pokoja. Príkladom môže byť 2:1 dýchanie, kedy výdych trvá dvojnásobok času ako nádych (napríklad 3 a 6 sekúnd) alebo 4-7-8 dýchanie, pri ktorom nádych trvá 4 sekundy, na 7 sekúnd sa zadrží dych a výdych trvá 8 sekúnd.

Obľúbenými technikami sú tzv. box breathing alebo dýchanie do štvorca, kedy sa nadýchneme na štyri sekundy, na štyri sekundy zadržíme dych, štyri sekundy vydychujeme a na štyri sekundy opäť zadržíme dych, pričom si môžeme predstaviť kreslenie štvorca.y

V skutočne náročných a zahlcujúcich situáciách, kedy nás začne premáhať stres či panika môže pomôcť aj uzemňovacie cvičenie 5-4-3-2-1 zapájajúce všetky zmysly. Ľahko môže odpútať pozornosť uvedomením si 5 vecí, ktoré vidíme, 4, vecí, ktorých sa môžeme dotknúť, resp. ich cítime na pokožke, 3 vecí, ktoré počujeme, 2 vecí, ktoré cítime čuchom a 1 vec, ktorú cítime chuťou, resp. ju môžeme ochutnať.

Ako priaznivé regulačné techniky sa ukazuje kontakt koža na kožu s bábätkom či spev, o ktorého liečivom efekte si môžete prečítať viac tu.

Každej mame pomáha s reguláciou niečo iné, a tak je to v poriadku

Pocit pokoja a načerpanie síl nám môže navodiť aj pravidelný pohyb, spánok, stretnutie s priateľmi, venovania sa koníčkom či využívanie slúchadiel, ktoré izolujú hluk. Všetky tieto spôsoby nám pomáhajú byť lepšími a zregulovanejšími mamami, a tak lepšie regulovať aj pocity a potreby našich detí. Nejde o sebectvo, ale o prirodzenú a dôležitú potrebu, ktorú by sme nemali zanedbávať.

A hoci výskumy ukazujú, že relaxačné a uzemňovacie cvičenia dokážu efektívne znížiť stres, zmierniť sympatikus a aktivovať parasympatikus, v niektorých situáciách je potrebné vyhľadať aj odbornú pomoc. Milá mama, ak aj Ty dlhodobo zažívaš pocity preťaženia a stresu, obrátiť sa môžeš aj na našu emailovú poradňu či na odborníka v duševnom zdraví. Ako na to si môžeš prečítať tu.

autorka článku: Hana Maďarová

obrázok: unsplash.com

Zdroje:

Hall, J. E., & Hall, M. E. (2026). Guyton and Hall textbook of medical physiology (15th ed.). Elsevier.

Huberman, A., Langelier, C., Hoover, A., Posner, A., Bryant, C., Gorlin, A., Hsu, A., Yeh, C., & Spiegel, D. (2023). Brief structured respiration practices enhance mood and reduce physiological arousal. Cell Reports Medicine, 4(1), 100895. https://doi.org/10.1016/j.xcrm.2022.100895

Joosen, K. J., Mesman, J., Bakermans-Kranenburg, M. J., Pieper, S., Zeskind, P. S., & van IJzendoorn, M. H. (2013). Physiological reactivity to infant crying and observed maternal sensitivity. Biological Psychology, 94(1), 221–229. https://doi.org/10.1016/j.biopsycho.2013.05.020

Zaccaro, A., Piarulli, A., Laurino, M., Garbella, E., Menicucci, D., Neri, B., Gemignani, A., & Tagliazucchi, E. (2018). How breath-control can change your life: A systematic review on psychophysiological correlates of slow breathing. Frontiers in Human Neuroscience, 12, 353. https://doi.org/10.3389/fnhum.2018.00353

Prečo nie je „zvláštne cítiť sa zvláštne“

Pôrod je jeden z najintenzívnejších zážitkov v živote ženy – fyzicky aj psychicky. Zatiaľ čo sa pozornosť často sústreďuje na dieťatko, duševný stav matky po pôrode ostáva niekedy v tieni. A pritom je to obdobie, kedy je žena vystavená obrovským hormonálnym zmenám, ktoré môžu mať zásadný vplyv na jej psychickú pohodu. Porozumenie tomu, čo sa v tele deje, môže byť prvým krokom k väčšiemu súcitu so sebou a lepšej starostlivosti.

Hormonálna búrka po pôrode

Po pôrode dochádza k dramatickému poklesu hladín estrogénu a progesterónu – dvoch hlavných ženských hormónov, ktoré počas tehotenstva výrazne stúpajú. Tento prudký pokles môže mať podobný účinok na mozog ako napríklad vysadenie niektorých liekov – ovplyvňuje náladu, spánok, hladinu energie aj schopnosť sústrediť sa.

Niektoré ženy prežívajú len mierne zmeny nálad (tzv. baby blues), ktoré odznejú do pár dní. Iné však môžu rozvinúť závažnejšie psychické stavy, ako sú popôrodná depresia či úzkostné poruchy, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc.

Mozog matky sa skutočne zmení

Vedci z Holandska a Španielska v štúdii publikovanej v časopise Nature Neuroscience (2017) zistili, že tehotenstvo mení štruktúru mozgu ženy – konkrétne sa znižuje objem sivej hmoty v oblastiach, ktoré súvisia so sociálnym vnímaním a empatiou. Tieto zmeny pretrvávajú minimálne dva roky po pôrode a vedci sa domnievajú, že ide o proces „zefektívnenia mozgu“, ktorý žene pomáha lepšie rozpoznať potreby a emócie bábätka. Štúdia publikovaná v roku 2025 (Servin-Barthet et al., Nature Communications) sledovala desiatky prvorodičiek počas celého tehotenstva až do šestonedelia. Ukázalo sa, že u žien, u ktorých sa tieto štrukturálne zmeny obnovovali rýchlejšie, bol pozorovaný aj silnejší vzťah s dieťatkom a lepšia duševná pohoda.

Tieto zmeny sa dejú najmä v:

• prefrontálnej kôre, ktorá nám pomáha porozumieť emóciám druhých,
• cingulárnom kortexe, ktorý ovplyvňuje vnímanie seba a dieťaťa ako jednotky,
• insulae, ktorá je zodpovedná za citlivosť na vnútorné pocity a signály z tela.

Znie to znepokojivo? Nemusí. Ide o prirodzený proces, ktorý má za cieľ zefektívniť spracovanie podnetov. Mozog sa doslova „preladí“ na novú rolu matky.

Zaujímavé je, že tieto zmeny sú podobné tým, ktoré sa dejú v adolescencii – teda v období, keď sa formuje identita. Ukazuje to, že materská rola je nielen biologická, ale aj hlboko neurologická transformácia.

Čo hovoria ďalšie výskumy?

Podľa štúdie Schiller a kol. (2015),  ženy s vyššou citlivosťou na hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu alebo tehotenstva majú vyššie riziko rozvoja popôrodnej depresie. To naznačuje, že nejde len o samotné hladiny hormónov, ale aj o to, ako mozog ženy na tieto zmeny reaguje.

Okrem estrogénu a progesterónu hrá rolu aj oxytocín – „hormón lásky“, ktorý podporuje vytváranie vzťahu s bábätkom, ale jeho hladina môže byť nižšia u žien s depresiou. Dôležitý je aj kortizol – stresový hormón, ktorý býva u novopečených matiek dlhodobo zvýšený a ovplyvňuje ich schopnosť relaxovať či zaspať.

Nie je to „len v hlave“

Jedna z najväčších prekážok pri duševnom zdraví po pôrode je pocit hanby alebo zlyhania. Mnohé ženy si kladú otázky typu: Prečo nie som šťastná, keď mám zdravé dieťa? alebo Prečo ma všetko rozruší? Odpoveď často znie: pretože Vaše telo a mozog prechádzajú obrovskou hormonálnou a neurologickou záťažou. Tieto zmeny nie sú známkou slabosti, ale biologickej reality.

Ako sa môžete podporiť?

Hľadajte podporu – s niekým, komu dôverujete, alebo s odborníkom. Hovoriť o tom, čo prežívate, je liečivé.

Dajte si čas – telo aj psychika potrebujú čas na zotavenie. 

Dbajte na spánok a výživu – akokoľvek je to náročné, aj drobné zlepšenia majú veľký efekt.

Prijmite pomoc – ak Vám niekto ponúkne pomoc s dieťatkom, jedlom či domácnosťou, prijmite to bez výčitiek.

Nezabúdajte na pohyb – aj krátka prechádzka môže pomôcť pri stabilizácii nálady.

Vyhľadajte odbornú pomoc – pomoc odborníka (psychiatra či psychoterpeuta) je mnohokrát naozaj nenahraditeľná. Čím skôr pomoc vyhľadáte, tým skôr môže prísť úľava. 

Naše telo nie je oddelené od našej psychiky. Hormonálne a neurologické zmeny po pôrode nie sú „výhovorka“, ale dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje to, ako sa cítite. Čím viac o tom budeme hovoriť, tým viac žien si uvedomí, že nie sú samy. A že hľadať pomoc nie je slabosť ale odvaha.

Autorka textu: Alexandra Trandžíková

fotografia: unsplash.com

Hoekzema, E., Barba-Müller, E., Pozzobon, C., Picado, M., Lucco, F., García-García, D., Soliva, J. C., Tobeña, A., Desco, M., Crone, E. A., Ballesteros, A., Carmona, S., & Vilarroya, O. (2017). Pregnancy leads to long-lasting changes in human brain structure. Nature neuroscience, 20(2), 287–296. https://doi.org/10.1038/nn.4458 

Chechko N, Nehls S. From Pregnancy to Postpartum: The Dynamic Reorganization of the Maternal Brain. Neuroscience Insights. 2025;20. doi:10.1177/26331055251315488 

Schiller, C. E., Meltzer-Brody, S., & Rubinow, D. R. (2015). The role of reproductive hormones in postpartum depression. CNS spectrums, 20(1), 48–59. https://doi.org/10.1017/S1092852914000480