We are
highly
sensitive

Deň: 1. septembra 2022

Príbehy

,,Komunita je pre každú novú mamu dôležitá.“

Vitaj vytúžené bábätko
Keď som otehotnela prvýkrát, mala som 24 rokov. Bábätko bolo vytúžené a chcené, ale teraz už viem, že som vôbec nevedela, do čoho idem. Nikto v mojom okolí dieťa nemal. Všetko, čo som o tehotenstve, pôrode a živote s bábätkom vedela, bolo z internetu a mediálneho obrazu, ktorý som si počas života vytvorila. Treba dodať, že veľmi zkresleného.
Tehotenstvo prebehlo bez problémov, na pôrod som sa nijako špeciálne nepripravovala, pretože som dôverovala zdravotníkom a systému. Dnes už viem, že to bola chyba. Zažila som si “klasický” priebeh zbytočného vyvolávania pôrodu, oxytocínu, amniotómie, všetkých možných aj nemožných zásahov a ako to už pri takomto koktaili býva, pôrod skončil akútnou sekciou. Že by som rodila “cisárskym”, to mi počas tehotenstva ani len nenapadlo. Bol to šok. Dcérku som videla len na pár sekúnd, žiadny bonding neprebehol a do starostlivosti som ju dostala po viac ako 24 hodinách.
Tu sa to celé začalo
Vedela som, že o to bábätko sa teraz musím postarať, všetko ma bolelo, cítila som zlyhanie a beznádej. Instantné zamilovanie neprišlo. Dnes už samozrejme rozumiem, čo a prečo sa nestalo. Po skúsenosti z ďalších dvoch pôrodov viem, aký môže byť začiatok krásny a pohodový.
Prvé týždne s bábätkom zvládnuté vďaka podpore od blízkych

Kvôli ťažšiemu začiatku nám nešlo ani dojčenie a prvé dni a týždne som preplakala. Myslela som, že som absolútne zlyhala. Že všetci okolo mňa to zvládajú, len ja jediná sa neviem postarať o svoje dieťa. Veľmi mi vtedy pomohla podpora rodiny a manžela. Pomáhali a podporovali ma vo všetkom.

Potom k nám prišla laktačná poradkyňa, ktorá nám, okrem pomoci s dojčením, ukázala, ako bábätko uviazať do šatky. Nosenie sa stalo veľkým pomocníkom a spôsobom, ako sme si vynahrádzali ťažké začiatky. Spoločný kontakt nás obe upokojil a pomohol nám naladiť sa na seba.

Keď ste vy tá, ktorá má v okolí prvé dieťa
Žiadna zo žien v mojom okolí vtedy ešte dieťa nemala. Svoje pocity a pochybnosti som nemala s kým zdieľať. Nebol tu nikto, kto by mi povedal, že šestonedelie je náročné. Že všetko je dočasné a bude sa meniť. Dva týždne po pôrode sa manžel vrátil do práce a sociálna izolácia ma naozaj zaskočila. Dni sa ťahali, nemala som sa s kým porozprávať. Veľmi mi pomohli podporné skupiny nosenia a dojčenia, ktoré som začala navštevovať. Kontakt s inými matkami bol ako balzam na dušu. Človek sa so svojimi pocitmi zrazu necítil tak sám. Komunita je pre každú novú mamu dôležitá a je to niečo, čo nám v dnešnej spoločnosti veľmi chýba.  

Postupne som si materstvo začala viac užívať. Hlavne, keď sa prvé dieťatko narodilo aj mojej sestre. Dni sme trávili spolu a doteraz na to spomínam, ako na najlepší spoločný čas. Z tejto našej spoločnej “materskej” dovolenky sa neskôr zrodili aj Sestrice.

Dnes už viem, že to, čo som zažívala, bolo normálne. Že s materstvom neprichádzajú len jednorožce a dúha, že ťaživé myšlienky a smútok môžu prekvapiť každú mamu a je v poriadku o tom hovoriť a vyhľadať pomoc odborníka.

Slávka
Čítať ďalej