Zrejme každá mama už v materstve zažila odhodlané predsavzatie, že od zajtra bude lepšou mamou. Ráno sa vyspí a nebude kričať na deti, bude milšia, trpezlivejšia, empatickejšia a zvládne mať svoje emócie pod kontrolou. Avšak prišlo nové ráno po noci, kedy musela opakovane vstávať k deťom, ráno sa musela postarať o všetkých členov domácnosti skôr než sa stihla napiť či naraňajkovať a len doobeda zakričala na deti už niekoľkokrát. Nie však preto, že by bola zlou mamou alebo preto, že by mala málo vôle či sily. Keď totiž nemáme naplnené základné životné potreby, vôla jednoducho nestačí…
Nedostatok spánku = zvýšená aktivita amygdaly
Vzťahom nenaplnených potrieb a nášho prežívania sa venovalo aj množstvo odborných výskumov. Nedostatok spánku, ktorý je bežnou súčasťou materstva, napríklad zvyšuje reaktivitu amygdaly – časti mozgu, ktorá reguluje naše emócie a znižuje spojenie s prefrontálnou kôrou. To má za dôsledok zvýšenú negatívnu emocionalitu a zníženú schopnosť regulácie emócií.
Hangry efekt nie je výmysel
Tzv. hangry efekt (pozn. spojenie slov hungry – hladný, angry – nahnevaný) taktiež nie je len výhovorkou podráždeného správania, ale má vedecký základ. Nedostatočný príjem energie a znížené hladiny cukru v krvi totiž zvyšujú afektívnu reaktivitu a súvisia so zvýšenou agresivitou. V materstve môže byť riziko metabolickej nerovnováhy ešte výraznejšie v dôsledku dojčenia či energeticky náročnej starostlivosti o dieťa. Aj mierna dehydratácia podľa výskumov zvyšuje únavu, napätie a úzkosť a zvlášť u žien zvyšuje negatívnu náladu.
To znamená, že nenaplnenie našich základných životných potrieb, ako je napríklad spánok, hlad či smäd, vedie v tele k vyplavovaniu hormónov adrenalín a kortizol a aktivovaniu sympatického nervového systému – poplachovej, stresovej reakcie zameranej na zvládnutie krízovej situácie (viac o sympatiku a parasympatiku si môžete prečítať v tomto texte).
Reakcie, ktoré ovplyvniť nedokážeme
Tieto reakcie sú súčasťou tzv. autonómnej nervovej sústavy, a teda ide o procesy, ktoré nevieme ovplyvniť našou vôľou. V takýchto prípadoch preto nestačí pevné rozhodnutie našej mysle. Ťažko totiž dosiahneme vyrovnaný materský zen, keď je celé naše telo v poplachovej reakcii, ktorá naším predkom slúžila napríklad na lov mamuta či útek pred nebezpečenstvom.
Vnímajme naše telá
Hoci ako ľudský druh máme rozvinuté psychické prežívanie viac ako akékoľvek iné živočíchy, stále sme aj bytosťami s telom a telesnými potrebami. Častokrát sme sa naučili naše telesné potreby ignorovať či úplne potláčať, no takýto stav nie je dlhodobo udržateľný. Skôr či neskôr sa naše telá začnú opäť ozývať. A je pritom dôležité zdôrazniť, že naše telá nikdy nejdú proti nám. Vždy sa snažia prispievať k celkovej pohode človeka na telesnej i duševnej úrovni. Ak však potláčame telesné potreby príliš dlho, môžu nám o tom dávať spôsobom, ktorý nám nie je dvakrát príjemný.
Jednoduché podoby láskavosti k sebe
V dobe, kde sa veľa hovorí o sebaláske môže mať láskavosť k sebe samej aj úplne jednoduchú podobu. Nemusí ísť o pravidelné návštevy wellnesu či kaderníka (hoci aj tieto spôsoby sú úplne v poriadku). Niekedy môže sebeláska vyzerať aj tak, že si dovolíme ísť o hodinu skôr spať alebo že k fľaši s vodou pre dieťa pribalíme aj fľašu pre seba. A možno nám práve takéto drobné prejavy láskavosti k sebe samým pomôžu byť aj láskavejšími mamami.
Podpora je na dosah ruky
Materstvo však môže priniesť situácie, ktoré sa nedajú vyriešiť dlhším spánkom či pitným režimom. Ak máš pocit, že nad svojimi emóciami nemáš dlhodobo kontrolu a pocituješ úzkosť či smútok, nezostávaj so svojím prežívaním osamote. O tom, aká môže byť duša ženy po pôrode a ako v tom celom nájsť pomoc, si môžeš prečítať tu: https://www.vydumamky.sk/o-dusi-po-porode/
autorka textu: Hana Maďarová
obrázok: unsplash
Použité zdroje:
Armstrong, L. E., Ganio, M. S., Casa, D. J., et al. (2012). Mild dehydration affects mood in healthy young women. The Journal of Nutrition, 142(2), 382–388.
Bushman, B. J., DeWall, C. N., Pond, R. S., & Hanus, M. D. (2014). Low glucose relates to greater aggression in married couples. Proceedings of the National Academy of Sciences, 111(17), 6254–6257.
Goldstein, A. N., & Walker, M. P. (2014). The role of sleep in emotional brain function. Annual Review of Clinical Psychology, 10, 679–708.
McEwen, B. S. (2007). Physiology and neurobiology of stress and adaptation: Central role of the brain. Physiological Reviews, 87(3), 873–904.
