Kategória: Dobré rady nad zlato

“Vážim si tvoj pohľad, ale mne a môjmu dieťatku vyhovuje niečo iné.”

Hlavným problémom nevyžiadaných rád je práve to, že sú nevyžiadané. Tu by sme mohli skončiť, no neskončíme.

Čoho najčastejšie sa týkaju?

Tie najčastejšie sa týkajú napríklad dojčenia, spánku, výchovy či rekonvalescencie po pôrode. Aj napriek tomu, že mnohé rady od skúsenejších či starších môžu padnúť vhod a priniesť cenný vhľad do nových situácií čerstvých mám, nevyžiadané rady často spôsobujú presný opak. Práve tieto rady totiž môžu spustiť lavínu pochybností, úzkosti či obáv, ktoré značne zhoršujú prežívanie materstva. Častokrát tieto rady prichádzajú ako rana do citlivého miesta, najmä ak ide o oblasť, s ktorou sa samy trápime. Každá emócia, ktorú v nás takéto interakcie vyvolávajú je preto úplne prirodzená a v poriadku a určite by nemala zostať nepovšimnutá.

Čo nám môžu priniesť nevyžiadané rady?

Najmä v začiatkoch materstva niektoré z nás potrebujú externú validáciu toho, či robíme veci správne a či sme dobrými mamami. Hoci nám nevyžiadané rady túto potrebu nenasýtia, môžu byť pre nás pozvaním hľadať takéto uistenie najmä v sebe samých a hlbšie sa spájať s našou vlastnou intuíciou. Pre iné z nás predstavujú nevyžiadané rady neustály tlak očakávaní okolia a nedosiahnuteľných ideálov materstva. Aj to však môže byť príležitosťou na hľadanie prístupu, ktorý je pre nás najprirodzenejší.

Ako reagujeme na nevyžiadané rady?

Naše reakcie na nevyžiadané rady však často bývajú veľmi láskavé, a to aj napriek tomu, aké zraňujúce sú. Môžeme si napríklad povedať, že ľudia okolo nás to predsa myslia dobre alebo si povzdychnúť, že majú viac skúseností, a preto by sme ich mali poslúchnuť. 

Je však úplne v poriadku nastaviť si vlastné hranice a postaviť sa za svoje prežívanie aj v tejto oblasti.

Vôbec to pritom neznamená nedostatok rešpektu či lásky k našim blízkým, Jednoducho to ukazuje, že každý máme tú vlastnú cestu rodičovstvom. Láskavé nastavenie hraníc môže znamenať aj osvojenie si jednej rešpektujúcej formulky z úvodu.

Taktiež je veľmi dôležité budovať si zdravé materské sebavedomie, dôverovať vlastnej intuícii a obklopovať sa podporujúcimi ľuďmi. Mať rozdielne prístupy k rodičovstvu ako naši najbližší môže byť náročné a miestami aj zraňujúce. Je to však úplne prirodzené, nakoľko každý si vyberáme tú vlastnú cestu. Nezostávajme však so svojimi pocitmi osamote – rozprávajme o nich s ľuďmi, ktorým dôverujeme a ak by toho bolo príliš veľa, nápomocné môže byť aj vyhľadanie psychológa či podelenie sa o svoje prežívanie prostredníctvom emailovej poradne.

Nevyžiadané rady ako výskumná téma

Pri nevyžiadaných radách však nejde len o akúsi precitlivelosť či neschopnosť prijímať kritiku. Tejto problematike sa venoval aj psychologický výskum.

Zistenia ukazujú, že rady, ktoré protirečia našim hodnotám či rozhodnutiam, skutočne zvyšujú stres, úzkosť, pocity neschopnosti a viny a môžu významne zhoršiť duševné prežívanie v materstve. Ide o takzvané rizikové faktory psychického prežívania. Naopak, protektívne môžu na nás vplývať podporujúce vzťahy, ktoré nám prinášajú porozumenie a blízkosť bez súdenia či kritiky.

Nevyžiadané rady k nášmu prežívaniu

Niektoré “dobre mienené rady” sa nemusia týkať našich materských prístupov, ale práve nášho prežívania. Určite sme sa už všetky stretli s výzvami typu: “Choď si zabehať, bude Ti lepšie” alebo s poznámkami ako: “Hlavne, že ste zdraví” a “Buď vďačná za to, čo máš.”

Hoci sa môže zdať, že ide o snahu pomôcť, aj takéto rady v nás môžu zanechať trpkosť a bolesť. Podobné slová totiž nevnímajú našu situáciu a prežívanie celistvo a môžu v nás zanechať pocit nevypočutia či neprijatia. Je preto úplne v poriadku komunikovať o vlastnom prežívaní a priamo povedať nášmu okoliu, čo by sme potrebovali. Niekedy to však môže byť príliš náročné a práve v týchto situáciách tu je pre Vás aj Vysmiata Duša Mamky. 

Milé mamy, aj blížiace sa vianočné sviatky a množstvo rodinných či priateľských stretnutí môže so sebou priniesť zopár nevyžiadaných rád. Úprimne vám však želáme, aby tieto rady nenarušili pokoj vo vašom prežívaní. Je úplne v poriadku dopriať si uprostred vianočného zhonu aj čas pre seba a spojenie sa s vlastným prežívaním a presvedčením. Možno sa nám potom budú aj bremená nevyžiadaných rád niesť o čosi ľahšie…

autorka: Hana Maďarová

fotka: unsplash.com

Zdroje:

Ayers, S., & Ford, E. (2014). Posttraumatic stress during pregnancy and the postpartum period. Oxford Handbooks Online. https://doi.org/10.1093/oxfordhb/9780199778072.013.18 

Reid, K. M., & Taylor, M. G. (2015). Social support, stress, and maternal postpartum depression: A comparison of supportive relationships. Social Science Research, 54, 246–262. https://doi.org/10.1016/j.ssresearch.2015.08.009

„Maľovať môžeme len tak. Maľovať môžeme len tak na danú tému. Môžeme maľovať modro – a užívať si všetko, čo modrá prináša a symbolizuje. Môžeme maľovať, čo nás trápi, i to, z čoho máme radosť. A vlastne to stačí iba ako vyjadrenie, ako popis stavu – situácie. Nič viac.“ 

Kamila Ženatá

Arteterapia sa nachádza niekde na pomedzí psychológie, umenia a vedy o umení.

Umelecká tvorba je po tisícročia liečebnou technikou, o ktorej svedčia dôkazy z mnohých kultúr po celom svete. Avšak len nedávno, v štyridsiatych rokoch minulého storočia, sa umenie a zdravotná starostlivosť spojili a stali sa známe ako arteterapia. 

Miesto, kde sa stretáva vonkajší svet s našim vnútorným

Arteterapia plní nielen podpornú úlohu pri aplikácii iných liečebných metód, ale pri niektorých typoch ťažkostí, môže byť aj nosnou terapeutickou metódou. Tento druh terapie kladie dôraz na tvorivú činnosť, ktorá sama o sebe má uzdravujúce a sebarozvíjajúce účinky.

V procese arteterapie je výtvarné umenie využívané skôr ako prostriedok osobného vyjadrenia, neexistuje teda hodnotenie dobrý – zlý výsledok. Bez ohľadu na to, či vás bavila na základnej škole výtvarná výchova alebo či máte umelecké vlohy, arteterapia dokáže byť nápomocná a prospešná pre každého. V arteterapii nie je dôležitý len výsledok, ale aj samotný proces tvorby, ktorý môže mať výrazný uzdravujúci charakter a napomáhať rastu osobnosti.

V čom pomáha arteterapia

• má význam aj ako relaxačná a stres uvoľňujúca činnosť
• ponúka únik do iného sveta, kde sa dá odpútať od každodenných starostí
• môže poslúžiť na ventiláciu pocitov hnevu, depresie, úzkosti ale aj radosti
• napomáha k lepšiemu zvládaniu emócií a načerpaniu novej energie
• vyvoláva taktiež aj fantazijné predstavy a núti k hľadaniu ďalších súvislostí

Prepojenie s vlastným telom

Voľná výtvarná tvorba umožňuje prepojenie s vlastný telom, zmyslami, vnútorným prežívaním, pocitmi, intuíciou. Dáva možnosť spomaliť v hektickom svete materstva, zamyslieť sa čím všetkým si žena prešla za posledných niekoľko mesiacov, ako sa cíti v novej role matky, čo by potrebovala a s čím sa momentálne pasuje. Zároveň dáva matke možnosť zanechať svojmu dieťaťu, budúcej generácii odkaz – spomienku na toto obdobie. 

Nehľadajme dokonalé podmienky

V živote matky pri jej každodenných povinnostiach môže byť náročné nájsť si čas pre seba niekde na pokojnom a tichom mieste a pustiť sa do procesu tvorby. Niekedy však môže stačiť len na chvíľku zobrať si pred seba papier a skúsiť intuitívne niečo načrtnúť. Nemusí to mať kompozíciu ani zmysel, môže to byť kľudne aj čarbanica, tvary, čiary s farbou či bez – to čo je tu a teraz. 

Arteterapia využíva rôzne postupy, metódy, techniky. Môžeme v nej využiť kresbu, modelovanie z modelovacej hmoty alebo hliny, maľovanie vodovými farbami, pastelom, tušom či ceruzkami. Taktiež je možné maľovať priamo prstami, bez použitia akýchkoľvek nástrojov. Možností a techník je nekonečné množstvo.

Vybrané techniky arteterapie

Maľba 

Maľovanie je jednou z najviac používaných techník v arteterapii. Môžete použiť hocičo, čo máte doma – ceruzky, farbičky, fixky, vodové farby, pastel, tempery. Pokiaľ nemáte doma štetce, nevadí, môžete využiť na maľovanie ruku, či prsty. 

Poďte to skúsiť a namaľujte si emócie, ktoré práve prežívate

1. Pripravte si potrebný materiál v pohodlnom a tichom priestore.
2. Zavrite oči, zhlboka sa nadýchnite a sústreďte sa na svoje emócie.
3. Vyberte si farbu, ktorá predstavuje vašu aktuálnu emóciu a začnite maľovať na papier alebo plátno.
4. Dovoľte svojim emóciám, aby viedli vaše ťahy štetcom a vytvorili abstraktné alebo konkrétne zobrazenie vašich pocitov.
5. Pokračujte v pridávaní farieb a tvarov podľa potreby, aby ste vyjadrili svoje emócie.

Koláž 

Technika koláže nám umožňuje spájanie lepením rôznych motívov na ploche papiera, dajú sa na jej výrobu použiť hotové obrázky z časopisov, nálepky, ozdobné papiere či iné podobné vizuálne médiá.

Urobte si Koláž vďačnosti 

1. Prelistujte časopisy a noviny a vystrihnite obrázky a slová, ktoré predstavujú veci, za ktoré ste vďačné.
2. Usporiadajte obrázky a slová na papier alebo na nástenku a vytvorte koláž, ktorá predstavuje vašu vďačnosť. Môžu to byť aj malé zdanlivo nepodstatné veci, či momenty, ktoré vám pomáhajú na vašej ceste materstvom. 
3. Obrázky a slová prilepte a koláž môžete zavesiť na viditeľné miesto ako pripomienku pozitívnych momentov vo vašom živote a vrátiť sa k nej, keď vám bude ťažko. 

Modelovanie 

Práca s modelovacím materiálom rovnako ako prstomaľba môže pôsobiť upokojujúco. Umožňuje vnímať vlastnosti materiálu – jeho štruktúru, teplotu, špecifickú vôňu a podobne. Zároveň je možné výrobok pretvárať, meniť, dopĺňať v procese tvorby jednoduchšie ako pri iných technikách. Modeluje sa hlavne pomocou plastelíny, hliny, modelovacej hmoty či sadry. 

1. Vezmite si kúsok hliny/plastelíny a začnite ju formovať do tvaru, ktorý sa spája s vašim momentálnym prežívaním. Doprajte si čas, môžete daný tvar pretvoriť ako vám bude pohodlné, alebo môžete na začiatok vnímať len vlastnosti modelovacieho materiálu. 
2. Pri práci s materiálom skúste nazrieť hlbšie na vaše pocity, nechajte voľne plynúť svoje myšlienky alebo ich skúste zhmotniť v tvorbe.

Nečakané pocity a emócie?

Arteterapuetický proces môže spustiť rôzne iné sprievodné pocity a emócie, ktoré môžu byť v náročnom období ženy – matky zaťažujúce. Ak by ste chceli jednotlivé techniky skúsiť doma a začali by ste pociťovať zvýšenú psychickú nepohodu, neváhajte sa obrátiť na našu emailovú podporu, na odborníka alebo krízovú linku pomoci. 

autorka: Alexandra Trandžíková

úvodný citát je z diela: Ženatá, K. (2005). Obrazy z nevědomí : práce v areterapeutickém atelíeru.

Materstvo so sebou prináša množstvo nepredvídateľných chvíľ, nad ktorými nemáme žiadnu kontrolu. Nedržať veci vo vlastných rukách a prijímať ich tak ako prídu, však môže byť nesmierne náročné. Každá z nás má totiž potrebu kontroly nad rozmanitými situáciami nastavenú inak. Zatiaľ čo niektoré mamy neváhajú vziať život do vlastných rúk a sú presvedčené, že sú si strojcami vlastného šťastia, iné veria, že situácie v živote sa dejú kvôli externým silám, nad ktorými nemajú žiadnu kontrolu. Presne o tom hovorí psychologický konštrukt miesto kontroly (locus of control), ktorý môže duševné prežívanie v materstve veľmi zjednodušiť i skomplikovať.

V skratke o mieste kontroly

Miesto kontroly je vo svojej podstate osobné presvedčenie o miere kontroly, ktorú máme nad vlastným životom. Ľudia s vnútorným miestom kontroly veria, že to, ako sa veci v živote dejú, závisí od ich vlastnej snahy či konania. Naopak, ľudia s vonkajším miestom kontroly sú presvedčení, že nad situáciami nemajú žiadnu kontrolu, nakoľko ide o vplyv vonkajších faktorov, ktorými môžu byť iní ľudia, náhoda či jednoducho život. Psychologické výskumy však ukazujú, že práve vnútorné miesto kontroly môže pôsobiť ako ochrana pred ťaživým prežívaním po pôrode a zlepšiť psychickú pohodu v materstve.

Neexistuje lepšie či horšie miesto kontroly. Každá z nás to má nastavené celkom unikátne. 

Ako ovplyvňuje miesto kontroly prežívanie v materstve?

Vo výskumoch mamy, ktoré veria, že môžu ovplyvniť situácie, ktoré sa im v materstve dejú, lepšie zvládajú stres, dosahujú väčšiu mieru psychickej pohody, majú vyššie rodičovské sebavedomie či zažívajú lepšiu adaptáciu na novú rolu. Dôvodom je presvedčenie, že to, čo spravia môže pozitívne zmeniť aj ťažšie situácie. Ak napríklad zažívajú vysokú mieru stresu, často aktívne vyhľadávajú spôsoby, akými sa s ním vysporiadajú – môžu požiadať o pomoc, dopriať si čas pre seba či praktizovať iné zvládacie mechanizmy. Vnútorné miesto kontroly nám tiež môže dodať istotu, že všetky potrebné zdroje na zvládnutie materstva máme v sebe, a to čo robíme má pozitívny vplyv na dieťa i na ľudí okolo nás. 

Vonkajšie miesto kontroly však so sebou môže priniesť pocity frustrácie, beznádeje či preťaženia z množstva vecí, ktoré nemožno ovplyvniť. Vtedy môžeme pociťovať nedostatok sily či poznania na to, aby sme spravili dôležité rozhodnutia alebo podnikli nejaké kroky smerom k nášmu dieťaťu, partnerovi či dokonca sebe samej. Často tiež prežívame veľký tlak vyvíjaný radami iných, sociálnymi normami či informáciami, ktoré môžu spôsobovať zmätok a obavy.

Miesto kontroly však nezaručuje, že situácie sa budú diať presne podľa našich predstáv.

Skôr nám dodáva silu snažiť sa robiť to, čo ovplyvniť môžeme. Materstvo totiž bezpochyby prináša situácie, nad ktorými nemáme vôbec žiadnu kontrolu. Jedným z takýchto príkladov môže byť aj samotný pôrod. Bez ohľadu na dôkladnú fyzickú i psychickú prípravu sa môžu vyskytnúť komplikácie a všetko ide zrazu celkom inak, ako sme si predstavovali. Miesto kontroly teda hovorí o psychickom nastavení v takýchto nepredvídateľných situáciách. Zatiaľ čo vnútorné miesto kontroly nám dáva silu pripraviť sa, vyhľadávať dôležité informácie a obklopiť sa podpornou sieťou, vonkajšie miesto kontroly nás môže paralyzovať, pretože “s tým aj tak nemôžeme nič urobiť”.

Hoci vnútorné miesto kontroly môže byť pomocou v prežívaní, potreba prílišnej kontroly a snahy mať všetko vo vlastných rukách môže tiež predstavovať veľké riziko. Aj tu je preto dôležité nájsť si tú vlastnú vyváženú mieru kontroly s rešpektom voči vlastným potrebám a pocitom. Niekedy pomáha uvedomiť si, že síce existujú kroky, ktoré môžeme podniknúť, no konečný výsledok situácie je často mimo nášho pôsobenia. A to nie len v materstve, ale v živote vôbec.

Ako si nájsť tú vlastnú mieru kontroly?

• Veľmi nápomocná je reflexia nad situáciami z minulosti, kedy naše snahy pozitívne ovplyvnili výsledok či naopak, kedy  sme automaticky vinili externé sily.
• Mindfulness či jednoduché spojenie so sebou a s vlastným prežívaním tiež môže zohrávať významnú rolu v osvojovaní si vyhovujúceho zmýšľania.
• Užitočné môže byť aj stanovovanie si drobných cieľov a zameranie sa na veci, ktoré ovplyvniť môžeme. To môže vyzerať celkom prakticky, ako napr. vytvorenie spánkovej rutiny či vhodného prostredia pre spánok dieťaťa, hoci na samotný spánok vplyv nemáme.
• V neposlednom rade je dôležité obklopiť sa podpornou sieťou ľudí a rozprávať o vlastnom prežívaní.

Milá mama, aj v tomto prípade platí, že neexistuje jedna správna všeobecne platná cesta. Najdôležitejšie je nájsť čo vyhovuje tvojmu prežívaniu a čo je správne pre teba. Ak by si prežívala veľkú beznádej, frustráciu, či pocit, že nedokážeš nič zmeniť alebo by ti naopak komplikovala prežívanie potreba mať všetko vo vlastných rukách, nezostávaj so svojimi pocitmi sama. Okrem blízkych ľudí, psychoterapeutov, sme tu aj my. Podeliť sa o to, čím žiješ, môžeš aj v rámci našej emailovej podpory či počas online podpornej skupiny. Sme tu pre teba.

autorka: Hana Maďarová