Kategória: Dobré rady nad zlato

Zrejme každá mama už v materstve zažila odhodlané predsavzatie, že od zajtra bude lepšou mamou. Ráno sa vyspí a nebude kričať na deti, bude milšia, trpezlivejšia, empatickejšia a zvládne mať svoje emócie pod kontrolou. Avšak prišlo nové ráno po noci, kedy musela opakovane vstávať k deťom, ráno sa musela postarať o všetkých členov domácnosti skôr než sa stihla napiť či naraňajkovať a len doobeda zakričala na deti už niekoľkokrát. Nie však preto, že by bola zlou mamou alebo preto, že by mala málo vôle či sily. Keď totiž nemáme naplnené základné životné potreby, vôla jednoducho nestačí…

Nedostatok spánku = zvýšená aktivita amygdaly

Vzťahom nenaplnených potrieb a nášho prežívania sa venovalo aj množstvo odborných výskumov. Nedostatok spánku, ktorý je bežnou súčasťou materstva, napríklad zvyšuje reaktivitu amygdaly – časti mozgu, ktorá reguluje naše emócie a znižuje spojenie s prefrontálnou kôrou. To má za dôsledok zvýšenú negatívnu emocionalitu a zníženú schopnosť regulácie emócií. 

Hangry efekt nie je výmysel

Tzv. hangry efekt (pozn. spojenie slov hungry – hladný, angry – nahnevaný) taktiež nie je len výhovorkou podráždeného správania, ale má vedecký základ. Nedostatočný príjem energie a znížené hladiny cukru v krvi totiž zvyšujú afektívnu reaktivitu a súvisia so zvýšenou agresivitou. V materstve môže byť riziko metabolickej nerovnováhy ešte výraznejšie v dôsledku dojčenia či energeticky náročnej starostlivosti o dieťa. Aj mierna dehydratácia podľa výskumov zvyšuje únavu, napätie a úzkosť a zvlášť u žien zvyšuje negatívnu náladu. 

To znamená, že nenaplnenie našich základných životných potrieb, ako je napríklad spánok, hlad či smäd, vedie v tele k vyplavovaniu hormónov adrenalín a kortizol a aktivovaniu sympatického nervového systému – poplachovej, stresovej reakcie zameranej na zvládnutie krízovej situácie (viac o sympatiku a parasympatiku si môžete prečítať v tomto texte). 

Reakcie, ktoré ovplyvniť nedokážeme

Tieto reakcie sú súčasťou tzv. autonómnej nervovej sústavy, a teda ide o procesy, ktoré nevieme ovplyvniť našou vôľou. V takýchto prípadoch preto nestačí pevné rozhodnutie našej mysle. Ťažko totiž dosiahneme vyrovnaný materský zen, keď je celé naše telo v poplachovej reakcii, ktorá naším predkom slúžila napríklad na lov mamuta či útek pred nebezpečenstvom.

Vnímajme naše telá

Hoci ako ľudský druh máme rozvinuté psychické prežívanie viac ako akékoľvek iné živočíchy, stále sme aj bytosťami s telom a telesnými potrebami. Častokrát sme sa naučili naše telesné potreby ignorovať či úplne potláčať, no takýto stav nie je dlhodobo udržateľný. Skôr či neskôr sa naše telá začnú opäť ozývať. A je pritom dôležité zdôrazniť, že naše telá nikdy nejdú proti nám. Vždy sa snažia prispievať k celkovej pohode človeka na telesnej i duševnej úrovni. Ak však potláčame telesné potreby príliš dlho, môžu nám o tom dávať spôsobom, ktorý nám nie je dvakrát príjemný. 

Jednoduché podoby láskavosti k sebe

V dobe, kde sa veľa hovorí o sebaláske môže mať láskavosť k sebe samej aj úplne jednoduchú podobu. Nemusí ísť o pravidelné návštevy wellnesu či kaderníka (hoci aj tieto spôsoby sú úplne v poriadku). Niekedy môže sebeláska vyzerať aj tak, že si dovolíme ísť o hodinu skôr spať alebo že k fľaši s vodou pre dieťa pribalíme aj fľašu pre seba. A možno nám práve takéto drobné prejavy láskavosti k sebe samým pomôžu byť aj láskavejšími mamami. 

Podpora je na dosah ruky

Materstvo však môže priniesť situácie, ktoré sa nedajú vyriešiť dlhším spánkom či pitným režimom. Ak máš pocit, že nad svojimi emóciami nemáš dlhodobo kontrolu a pocituješ úzkosť či smútok, nezostávaj so svojím prežívaním osamote. O tom, aká môže byť duša ženy po pôrode a ako v tom celom nájsť pomoc, si môžeš prečítať tu: https://www.vydumamky.sk/o-dusi-po-porode/

autorka textu: Hana Maďarová

obrázok: unsplash

Použité zdroje:

Armstrong, L. E., Ganio, M. S., Casa, D. J., et al. (2012). Mild dehydration affects mood in healthy young women. The Journal of Nutrition, 142(2), 382–388.

Bushman, B. J., DeWall, C. N., Pond, R. S., & Hanus, M. D. (2014). Low glucose relates to greater aggression in married couples. Proceedings of the National Academy of Sciences, 111(17), 6254–6257.

Goldstein, A. N., & Walker, M. P. (2014). The role of sleep in emotional brain function. Annual Review of Clinical Psychology, 10, 679–708.

McEwen, B. S. (2007). Physiology and neurobiology of stress and adaptation: Central role of the brain. Physiological Reviews, 87(3), 873–904.

Obdobie tehotenstva je mnohokrát zložitejšie a náročnejšie, ako by sme čakali. Ideálnym stavom je, keď tehotenstvo prebieha bez zdravotných komplikácií na strane matky aj dieťaťa. No vieme, že naše životy ideálne často nie sú.

Aké ochorenia nám môžu vstupovať do tehotenstva a raného materstva? 

• astma
• kardiovaskulárne ochorenia a chronická  hypertenzia, 
• chronické ochorenie obličiek, chronická migréna,chronická obštrukčná choroba pľúc,
• cukrovka, 
• epilepsia, 
• zápalové ochorenia čriev, 
• autoimunitné ochorenia ako – systémový lupus erythematosus, skleróza multiplex,psoriáza, reumatoidná artritída, či ochorenia štítnej žľazy a ďalšie.

Je chronické ochorenie stopka materstvu?

Určite nie. Je však dobré zohľadniť zdravotný stav v každej etape stávania sa mamou, lebo každé ochorenie nám vie priniesť nejaké obmedzenia. Obmedzenia nie sú stopkou, sú priestorom na hľadanie vlastnej, unikátnej cesty mamy.

,,Osobne som neuvažovala, že by som kvôli reume nemala dieťa. Vedela som, že počas tehotenstva mi bude zrejme lepšie, čo aj bolo. Už v pôrodnici som však cítila, že ruky, ktoré mám reumou oslabené, budú asi problém. Materstvo je naozaj veľká fyzická makačka. Po pár mesiacoch som reálne začala vnímať kĺby, ktoré sa hlásili o slovo. Vedela som, že je pre mňa jediná cesta vrátiť sa naspäť do liečby a hľadať cesty, ako to celé zvládnuť, aby nám v tom bolo dobre naozaj všetkým. Prijala som, že aj toto je súčasťou mojej cesty mamy.”mama Zuzka

Ako časté sú chronické ochorenia?

Výskumy uvádzajú, že až jedna z desiatich tehotných žien má chronické ochorenie, ako je cukrovka, ochorenie srdca alebo astma. Výskyt chronických ochorení počas tehotenstva narastá v súvislosti so zvyšujúcim sa vekom matiek a rastúcou mierou obezity medzi ženami v reprodukčnom veku a ďalšími faktormi.  Chronické ochorenia predstavujú významný rizikový faktor pre komplikácie v perinatálnom období, ako sú preeklampsia, eklampsia, predčasný pôrod, cisársky rez či nízka hmotnosť novorodenca pri narodení.

Ochorenia tela môžu mať dopad na našu dušu

Dáta získané z výskumov (neboli respondentkami tehotné ženy) naznačujú, že osoby trpiace chronickými telesnými ochoreniami majú zvýšené riziko vzniku duševných ochorení v porovnaní s tými, ktorí takéto ochorenia nemajú. Čiastočne je to možné vysvetliť  psychosociálnymi faktormi, ako je stres spojený s ochorením a biologickými faktormi, ako je zápal. 

 Tehotenstvo a obdobie po pôrode je pre ženu veľkou životnou zmenou a stresujúce situácie spojené so zvládaním chronického ochorenia sa v tomto čase môže ešte viac zintenzívniť. Okrem problémov, ktoré spôsobuje chronické ochorenie, môžu ženy počas tehotenstva zažiť ďalšie ťažkosti alebo sa u nich po pôrode môžu objaviť komplikácie. Pri niektorých autoimunitných ochoreniach je však bežné, že počas tehotenstva je ochorenie v neaktívnej forme, no často po pôrode sa opäť objavia jeho príznaky. 

,,Keď som otehotnela, bola som šťastná a mala som aj trochu obavy, aký vplyv nato bude mať reuma. Našťastie som patrila k tým, ktoré môžu na veľké bolesti aspoň počas tehotenstva zabudnúť. Po pôrode mi ešte pár týždňov optimizmus vydržal, ale reuma a bolesť sa späť vrátili skôr, ako sa skončilo šestonedelie. A tak som to musela opäť akceptovať, že to inak nebude a bola som vďačná, že mám veľkú pomoc doma. Tu platí niekoľkonásobne, že každá pomoc je vítaná.” mama Eva

Preto ak žena žije s dlhodobým zdravotným problémom, môže byť počas tehotenstva a po pôrode náchylnejšia na vznik duševných ťažkostí.

Dáta z výskumu

Kanadský výskum priniesol zistenia, že ženy s chronickým fyzickým ochorením pred tehotenstvom môžu mať zvýšené riziko rozvoja duševného ochorenia v perinatálnom období. Výskumníci skúmali administratívne zdravotné údaje  77 385 žien s chronickými fyzickými ochoreniami a 780 619 žien bez takýchto ochorení a následne porovnali riziko vzniku psychotickej poruchy, poruchy nálady alebo úzkosti, poruchy užívania návykových látok, sebapoškodzovania alebo iného duševného ochorenia počas tehotenstva alebo do 365 dní po pôrode. 

Zistili, že viac žien s chronickým fyzickým ochorením (20,4 %) ako bez neho (15,6 %) zažilo perinatálne duševné ochorenie.

Podobné zistenia priniesol aj výskum, ktorý bol robený s využitím databázy National Inpatient Sample, ide o najväčšiu  databázou hospitalizačnej starostlivosti v USA, ktorá zahŕňa všetkých platcov a obsahuje údaje o viac ako siedmich miliónoch hospitalizácií. Tento výskum skúmal tehotné ženy alebo ženy v popôrodnom období za roky 2016–2019. 

Podľa výskumu kardiologické ochorenia, nadmerné pitie alkoholu, migréna, lupus  a epilepsia patria medzi najvýznamnejšie chronické ochorenia spojené s vyšším rizikom duševných ochorení počas tehotenstva a v popôrodnom období. 

Nezabúdajte na seba už počas tehotenstva

Ženy s chronickými chorobami môžu potrebovať cielenejšie opatrenia na zníženie závažnosti ich ochorenia a zlepšenie ich zvládacích stratégií počas tehotenstva aj po ňom. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj vhodná aktívna sociálna podpora. Zvládať všetko sama nemusí byť teda udržateľné riešenie.

,,Dopad môjho fyzického bmedzenia som vnímala hlavne pri vstávaní k bábätku, lebo som si musela vždy najskôr obuť protézu a nemohla som len tak vstať a ísť. Prvé dni to vplývalo aj na moju psychiku. Mala som pocit, že nie som dobrá mama, keď nemôžem byť hneď taká pohotová – vstať a ísť. Potom som si uvedomila, že tých pár sekúnd, kým si protézu obujem, zo mňa horšiu mamu nerobí. Veľmi mi v tom období pomohla aj moja mama.”skúsenosť Veroniky- inaknormalna 

Dôležitosť vnímavosti voči svojmu prežívaniu nezačína po pôrode ale už dávno pred ním. Veríme, že jedného dňa bude skríningové vyšetrenie duševného zdravia neodeliteľnou súčasťou starostlivosti o ženy s chronickými ochoreniami, a to najmä počas tehotenstva a popôrodného obdobia. 

Ak sa vás téma chronických ochorení týka a plánujete tehotenstvo, hovorte o tom nielen s gynekológom/gičkou ale aj so svojím špecialistom. Rovnako podporné vám vedia byť aj pacientské združenia zamerané na život s konkrétnou diagnózou. Uvádzame niektoré z nich: Liga proti reumatizmu na Slovensku, Spolu môžeme (skleróza multiplex),

Ak máte pocit, že by aj ten váš príbeh materstva mal zaznieť na našom webe, napíšte nám. Skutočné príbehy žien z popôrodného obdobia dokážu byť podporou pre množstvo žien, ktoré sa v nich vedia nájsť. 

autorka: Dominika Viazanková

foto: unsplash.com

Použitá litertúra:

Abu-Zaid, A., Gari, A., Alsharif, S. A., Alshahrani, M. S., Khadawardi, K., Ahmed, A. M., … Baradwan, S. (2023). Exploring the impact of chronic medical conditions on maternal mental health: A National Inpatient Sample analysis. European Journal of Obstetrics & Gynecology and Reproductive Biology, 289, 42–47.

Aker, A. M., Vigod, S. N., Dennis, C.-L., & Brown, H. K. (2022). Perinatal Complications as a Mediator of the Association Between Chronic Disease and Postpartum Mental Illness. Journal of Women’s Health (Larchmont, N.Y. 2002), 31(4), 564–572.

Brown, H. K., Wilton, A. S., Ray, J. G., Dennis, C.-L., Guttmann, A., & Vigod, S. N. (2019). Chronic physical conditions and risk for perinatal mental illness: A population-based retrospective cohort study. PLoS Medicine, 16(8), e1002864.

Brožúra NIS

V sobotu 3. mája sme sa zúčastnili na prvom ročníku festivalu duševnej pohody Kruhy, ktoré organizovali Kúpele Sliač a o.z. Zdravá krajina ako sprievodné podujatie k odbornej Gestal konferencie Tvoriť kruhy.

Celý deň sme mali možnosť hovoriť so ženami ale aj mužmi rôznych generácií, ktorí veľmi otvorene a podporne vnímajú témy duševného zdravia žien po pôrode. Zastavili sa u nás desiatky žien, ktoré svojou troškou prispeli do koláže materstva, s ktorou budeme aj naďalej v projekte pracovať. 

Neexistuje jediná podoba materstva a neexistuje jediná farba, ktorá by túto rolu vystihovala. Každá mama má svoju odpoveď.

V rámci dňa sa u nás pristavili aj rodiny s deťmi, ktoré sme potešili balónom, Kreskami či sme im vytvorili možnosť zapojiť sa do zdieľacej aktivity, kde sme hľadali odpoveď na otázku, čo ľudí teší. Niektorí sa zapojili, iní si zase vzali papierik so sebou domov. Zapojili sa aj viaceré deti. Každú z odpovedí máme a budeme s nimi naďalej pracovať. 

Viaceré z návštevníčiek si dopriali malú drobnosť z nášho merchu. Ten je dostupný aj pre vás kedykoľvek na tomto odkaze. 

Ďakujeme každej jednej odborníčke a odborníkovi, ktorí sa pri nás zastavili a zdieľali sme medzi sebou prax v práci so ženami v popôrodnom období. 

Sme tu pre vás, tím Vysmiatej Duše Mamky.

Katka, Lenka a študentky psychológie Miška a Veronika