Kategória: Dobré rady nad zlato

Obdobie tehotenstva je mnohokrát zložitejšie a náročnejšie, ako by sme čakali. Ideálnym stavom je, keď tehotenstvo prebieha bez zdravotných komplikácií na strane matky aj dieťaťa. No vieme, že naše životy ideálne často nie sú.

Aké ochorenia nám môžu vstupovať do tehotenstva a raného materstva? 

• astma
• kardiovaskulárne ochorenia a chronická  hypertenzia, 
• chronické ochorenie obličiek, chronická migréna,chronická obštrukčná choroba pľúc,
• cukrovka, 
• epilepsia, 
• zápalové ochorenia čriev, 
• autoimunitné ochorenia ako – systémový lupus erythematosus, skleróza multiplex,psoriáza, reumatoidná artritída, či ochorenia štítnej žľazy a ďalšie.

Je chronické ochorenie stopka materstvu?

Určite nie. Je však dobré zohľadniť zdravotný stav v každej etape stávania sa mamou, lebo každé ochorenie nám vie priniesť nejaké obmedzenia. Obmedzenia nie sú stopkou, sú priestorom na hľadanie vlastnej, unikátnej cesty mamy.

,,Osobne som neuvažovala, že by som kvôli reume nemala dieťa. Vedela som, že počas tehotenstva mi bude zrejme lepšie, čo aj bolo. Už v pôrodnici som však cítila, že ruky, ktoré mám reumou oslabené, budú asi problém. Materstvo je naozaj veľká fyzická makačka. Po pár mesiacoch som reálne začala vnímať kĺby, ktoré sa hlásili o slovo. Vedela som, že je pre mňa jediná cesta vrátiť sa naspäť do liečby a hľadať cesty, ako to celé zvládnuť, aby nám v tom bolo dobre naozaj všetkým. Prijala som, že aj toto je súčasťou mojej cesty mamy.”mama Zuzka

Ako časté sú chronické ochorenia?

Výskumy uvádzajú, že až jedna z desiatich tehotných žien má chronické ochorenie, ako je cukrovka, ochorenie srdca alebo astma. Výskyt chronických ochorení počas tehotenstva narastá v súvislosti so zvyšujúcim sa vekom matiek a rastúcou mierou obezity medzi ženami v reprodukčnom veku a ďalšími faktormi.  Chronické ochorenia predstavujú významný rizikový faktor pre komplikácie v perinatálnom období, ako sú preeklampsia, eklampsia, predčasný pôrod, cisársky rez či nízka hmotnosť novorodenca pri narodení.

Ochorenia tela môžu mať dopad na našu dušu

Dáta získané z výskumov (neboli respondentkami tehotné ženy) naznačujú, že osoby trpiace chronickými telesnými ochoreniami majú zvýšené riziko vzniku duševných ochorení v porovnaní s tými, ktorí takéto ochorenia nemajú. Čiastočne je to možné vysvetliť  psychosociálnymi faktormi, ako je stres spojený s ochorením a biologickými faktormi, ako je zápal. 

 Tehotenstvo a obdobie po pôrode je pre ženu veľkou životnou zmenou a stresujúce situácie spojené so zvládaním chronického ochorenia sa v tomto čase môže ešte viac zintenzívniť. Okrem problémov, ktoré spôsobuje chronické ochorenie, môžu ženy počas tehotenstva zažiť ďalšie ťažkosti alebo sa u nich po pôrode môžu objaviť komplikácie. Pri niektorých autoimunitných ochoreniach je však bežné, že počas tehotenstva je ochorenie v neaktívnej forme, no často po pôrode sa opäť objavia jeho príznaky. 

,,Keď som otehotnela, bola som šťastná a mala som aj trochu obavy, aký vplyv nato bude mať reuma. Našťastie som patrila k tým, ktoré môžu na veľké bolesti aspoň počas tehotenstva zabudnúť. Po pôrode mi ešte pár týždňov optimizmus vydržal, ale reuma a bolesť sa späť vrátili skôr, ako sa skončilo šestonedelie. A tak som to musela opäť akceptovať, že to inak nebude a bola som vďačná, že mám veľkú pomoc doma. Tu platí niekoľkonásobne, že každá pomoc je vítaná.” mama Eva

Preto ak žena žije s dlhodobým zdravotným problémom, môže byť počas tehotenstva a po pôrode náchylnejšia na vznik duševných ťažkostí.

Dáta z výskumu

Kanadský výskum priniesol zistenia, že ženy s chronickým fyzickým ochorením pred tehotenstvom môžu mať zvýšené riziko rozvoja duševného ochorenia v perinatálnom období. Výskumníci skúmali administratívne zdravotné údaje  77 385 žien s chronickými fyzickými ochoreniami a 780 619 žien bez takýchto ochorení a následne porovnali riziko vzniku psychotickej poruchy, poruchy nálady alebo úzkosti, poruchy užívania návykových látok, sebapoškodzovania alebo iného duševného ochorenia počas tehotenstva alebo do 365 dní po pôrode. 

Zistili, že viac žien s chronickým fyzickým ochorením (20,4 %) ako bez neho (15,6 %) zažilo perinatálne duševné ochorenie.

Podobné zistenia priniesol aj výskum, ktorý bol robený s využitím databázy National Inpatient Sample, ide o najväčšiu  databázou hospitalizačnej starostlivosti v USA, ktorá zahŕňa všetkých platcov a obsahuje údaje o viac ako siedmich miliónoch hospitalizácií. Tento výskum skúmal tehotné ženy alebo ženy v popôrodnom období za roky 2016–2019. 

Podľa výskumu kardiologické ochorenia, nadmerné pitie alkoholu, migréna, lupus  a epilepsia patria medzi najvýznamnejšie chronické ochorenia spojené s vyšším rizikom duševných ochorení počas tehotenstva a v popôrodnom období. 

Nezabúdajte na seba už počas tehotenstva

Ženy s chronickými chorobami môžu potrebovať cielenejšie opatrenia na zníženie závažnosti ich ochorenia a zlepšenie ich zvládacích stratégií počas tehotenstva aj po ňom. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj vhodná aktívna sociálna podpora. Zvládať všetko sama nemusí byť teda udržateľné riešenie.

,,Dopad môjho fyzického bmedzenia som vnímala hlavne pri vstávaní k bábätku, lebo som si musela vždy najskôr obuť protézu a nemohla som len tak vstať a ísť. Prvé dni to vplývalo aj na moju psychiku. Mala som pocit, že nie som dobrá mama, keď nemôžem byť hneď taká pohotová – vstať a ísť. Potom som si uvedomila, že tých pár sekúnd, kým si protézu obujem, zo mňa horšiu mamu nerobí. Veľmi mi v tom období pomohla aj moja mama.”skúsenosť Veroniky- inaknormalna 

Dôležitosť vnímavosti voči svojmu prežívaniu nezačína po pôrode ale už dávno pred ním. Veríme, že jedného dňa bude skríningové vyšetrenie duševného zdravia neodeliteľnou súčasťou starostlivosti o ženy s chronickými ochoreniami, a to najmä počas tehotenstva a popôrodného obdobia. 

Ak sa vás téma chronických ochorení týka a plánujete tehotenstvo, hovorte o tom nielen s gynekológom/gičkou ale aj so svojím špecialistom. Rovnako podporné vám vedia byť aj pacientské združenia zamerané na život s konkrétnou diagnózou. Uvádzame niektoré z nich: Liga proti reumatizmu na Slovensku, Spolu môžeme (skleróza multiplex),

Ak máte pocit, že by aj ten váš príbeh materstva mal zaznieť na našom webe, napíšte nám. Skutočné príbehy žien z popôrodného obdobia dokážu byť podporou pre množstvo žien, ktoré sa v nich vedia nájsť. 

autorka: Dominika Viazanková

foto: unsplash.com

Použitá litertúra:

Abu-Zaid, A., Gari, A., Alsharif, S. A., Alshahrani, M. S., Khadawardi, K., Ahmed, A. M., … Baradwan, S. (2023). Exploring the impact of chronic medical conditions on maternal mental health: A National Inpatient Sample analysis. European Journal of Obstetrics & Gynecology and Reproductive Biology, 289, 42–47.

Aker, A. M., Vigod, S. N., Dennis, C.-L., & Brown, H. K. (2022). Perinatal Complications as a Mediator of the Association Between Chronic Disease and Postpartum Mental Illness. Journal of Women’s Health (Larchmont, N.Y. 2002), 31(4), 564–572.

Brown, H. K., Wilton, A. S., Ray, J. G., Dennis, C.-L., Guttmann, A., & Vigod, S. N. (2019). Chronic physical conditions and risk for perinatal mental illness: A population-based retrospective cohort study. PLoS Medicine, 16(8), e1002864.

Brožúra NIS

V sobotu 3. mája sme sa zúčastnili na prvom ročníku festivalu duševnej pohody Kruhy, ktoré organizovali Kúpele Sliač a o.z. Zdravá krajina ako sprievodné podujatie k odbornej Gestal konferencie Tvoriť kruhy.

Celý deň sme mali možnosť hovoriť so ženami ale aj mužmi rôznych generácií, ktorí veľmi otvorene a podporne vnímajú témy duševného zdravia žien po pôrode. Zastavili sa u nás desiatky žien, ktoré svojou troškou prispeli do koláže materstva, s ktorou budeme aj naďalej v projekte pracovať. 

Neexistuje jediná podoba materstva a neexistuje jediná farba, ktorá by túto rolu vystihovala. Každá mama má svoju odpoveď.

V rámci dňa sa u nás pristavili aj rodiny s deťmi, ktoré sme potešili balónom, Kreskami či sme im vytvorili možnosť zapojiť sa do zdieľacej aktivity, kde sme hľadali odpoveď na otázku, čo ľudí teší. Niektorí sa zapojili, iní si zase vzali papierik so sebou domov. Zapojili sa aj viaceré deti. Každú z odpovedí máme a budeme s nimi naďalej pracovať. 

Viaceré z návštevníčiek si dopriali malú drobnosť z nášho merchu. Ten je dostupný aj pre vás kedykoľvek na tomto odkaze. 

Ďakujeme každej jednej odborníčke a odborníkovi, ktorí sa pri nás zastavili a zdieľali sme medzi sebou prax v práci so ženami v popôrodnom období. 

Sme tu pre vás, tím Vysmiatej Duše Mamky.

Katka, Lenka a študentky psychológie Miška a Veronika

Byť mamou je nádherné a aj nesmierne náročné. V jeden moment nás zaplaví vlna lásky, v druhý zasa únava, frustrácia či pochybnosti. A v tom všetkom sa snažíme vytvárať bezpečný, láskyplný priestor pre svoje dieťa – priestor, v ktorom môže rásť, spoznávať svet a cítiť, že je prijímané také, aké je. Práve tu zohráva kľúčovú úlohu vzťahová väzba.

Vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom sa netvorí dokonalosťou, ale napojením. 

Je to schopnosť byť tu – fyzicky aj emočne. Byť prítomná, vnímať, čo sa v našom dieťati deje, ale aj v nás. No aby sme sa mohli skutočne napojiť na svoje dieťa, potrebujeme sa vedieť najskôr napojiť samy na seba. Potrebujeme si dovoliť cítiť. Rozpoznať, čo sa v nás odohráva, a naučiť sa so svojimi emóciami narábať – nie potláčať ich, nie ich ignorovať, ale zvládnuť ich tak, aby nás nezaplavili.

Sebaregulácia – teda schopnosť vnímať a zvládať vlastné emócie – je jedným z najdôležitejších darov, ktoré môžeme svojmu dieťaťu odovzdať. Nie tým, že mu to vysvetlíme, ale tým, ako s ním sme. Keď nás dieťa vidí, ako sa snažíme upokojiť namiesto výbuchu, ako sa ospravedlníme, keď zlyháme, ako si dovolíme cítiť smútok, bez hanby – učí sa, že všetky emócie sú v poriadku. Učí sa, že aj tie ťažké chvíle sú súčasťou života. A že sa dajú zvládnuť.

Nie je však cieľom byť „dokonalá mama“. 

Niekedy nevieme, čo naše dieťa potrebuje. Niekedy nás jeho výbuch zaskočí, zabolí, alebo nás v nás spustí niečo staré a bolestivé. A niekedy zareagujeme úplne inak, ako by sme chceli. Aj to je v poriadku. 

Vzťahová väzba sa nevytvára jedným dokonalým momentom, ale tisíckami malých okamihov, kedy sa znovu napojíme. Kedy povieme: „Prepáč, bola som nervózna.“ alebo „Vidím, že sa trápiš. Skúsime to spolu zvládnuť.“

Tieto momenty napojenia, opravenia, návratu späť k sebe navzájom – to sú kamienky, z ktorých sa skladá bezpečná väzba.

Deti sa cez nás učia, ako narábať s emóciami. Ak majú možnosť zažívať, že ich emócie sú prijímané, že aj keď niečo nezvládnu, stále ich milujeme, ak vidia, že aj my máme emócie, ale učíme sa s nimi pracovať – dávame im do života výbavu, ktorú budú potrebovať oveľa viac než akékoľvek poučky. Vnútorné presvedčenie, že nemusia byť dokonalé, aby boli milované. Že aj keď sa veci pokazia, dajú sa opraviť. Že aj keď sa cítime zle, nie sme v tom sami.

Aj keď to niekedy nezvládneme, keď vybuchneme alebo sa odpojíme – neznamená to, že sme to pokazili. Znamená to, že sme ľudia. A že máme ďalšiu šancu niečo si všimnúť, niečo sa naučiť. Každý jeden deň máme možnosť znovu sa spojiť – so svojím dieťaťom aj so sebou.

Dieťa nepotrebuje dokonalú mamu. Potrebuje mamu, ktorá sa snaží, ktorá sa učí, ktorá je k sebe láskavá, a tým ho učí, že aj ono môže byť k sebe láskavé. Naša odolnosť nie je o tom, že nikdy nespadneme – ale že sa dokážeme postaviť, že si dokážeme odpustiť, že máme odvahu znova sa priblížiť a vytvárať vzťah. 

Ako môžeme túto odolnosť v sebe podporovať?

Odolnosť nie je niečo, s čím sa narodíme alebo nenarodíme. Je to vnútorný priestor, ktorý môžeme vedome budovať a posilňovať. Je to o malých, každodenných rozhodnutiach, ktoré robíme pre svoje duševné zdravie. Z lásky k sebe aj k svojmu dieťaťu.

Podporovať svoju odolnosť môžeme napríklad takto:

• Spomaliť, keď to ide. Zastaviť sa na chvíľu v chaose dňa, všímať si, čo cítime, čo potrebujeme. Aj tri hlboké nádychy môžu byť začiatkom návratu k sebe.
• Zveriť sa niekomu, kto nás počúva bez súdu. S kamarátkou, s partnerom, s terapeutkou. Nemusíme byť na všetko samy.
• Dopriať si starostlivosť – aj keď len malú. Teplý čaj, desať minút osamote, hudbu, ktorá nám robí dobre. To nie je luxus, to je základ.
• Neočakávať od seba príliš veľa. Nie každý deň je na veľké víťazstvá. Niekedy stačí, že sme ráno vstali a večer sme objali svoje dieťa. Aj to je dosť.
• A hlavne: byť k sebe láskavá. Učiť sa hovoriť si „je v poriadku, že to dnes nešlo ako som chcela“. Pretože vnútorný hlas, ktorý nás podrží, je tou najpevnejšou oporou, akú si môžeme dať.

Takže ak dnes cítiš milá mama, že si niečo nezvládla, že si zakričala alebo si bola zúfalá – zastav sa, nadýchni sa a povedz si: som len človek, robím, čo viem, a zajtra to skúsim inak. Tvoje dieťa nepotrebuje superhrdinku. Potrebuje TEBA – so všetkými chybami, úsmevmi aj slzami. Lebo práve vďaka tebe sa učí, čo znamená byť človekom. 

Alexandra Trandžíková

zdroj obrázka: unsplah.com