Ako vyzerá popôrodná depresia u mužov?
Milý oteckovia
V úvode by som Vám rada zagratulovala k Vášmu sviatku – Dňu otcov. Pamätám si, keď som bola malá, ešte sa niečo takéto neoslavovalo. Bol iba Deň matiek. Som rada, že momentálne si už pripomíname aj tento Váš deň, lebo však rodičovstvo je na pleciach obidvoch. A tak, ako je náročné materstvo, tak môže byť náročné aj otcovstvo. Kam tým mierim? Že niektoré ťažkosti sa netýkajú iba žien. Bavíme sa o tematike duševného zdravia, prírastok na hmotnosti budúcej mamičky AJ otecka teraz nechajme bokom ☺
Muž. Otec. Skala. Ochranca.
No hodí sa k týmto typickým označeniam prívlastok depresívny? Nie. Už počas tehotenstva a pôrodu sa prízvukuje ich hlavná úloha – byť oporou. Nehľadiac na ich vlastné pocity, strachy či rozpaky… Nehovoriac o všetkých tých zmenách, ktoré nastanú, keď si dovezie domov ten malý balíček šťastia. Je toho tiež celá kopa, o ktorej sa možno ani nemá s kým porozprávať. On má byť predsa tá opora, nesmie byť slabý, jeho to prejde… Čo ak by sa na neho partnerka dívala inak, prípadne ho možno aj opustila? Priznať sa (si), že niečo nie je v poriadku? To často v našej spoločnosti nejde. Hovoriť o tomto so svojim lekárom? Vyhľadať odbornú pomoc? A čo povedia v práci, čo ak klesne na rebríčku?
Stigma spojená s duševnými ochoreniami je u mužov ešte výraznejšia.
Aj o popôrodnej depresii sa bežne hovorí ako o typicky ženskej chorobe. Podobne aj opis prejavov tohto ochorenia skôr sedí na ženy než na mužov. Pri slove popôrodná depresia alebo baby blues si automaticky predstavíme uplakanú ženu neschopnú ráno vstať z postele od vyčerpania či bezmocnosti. Koľkí z nás si vedia takto predstaviť muža? Popôrodná depresia však existuje aj u mužov. Postupne sa o nej začína hovoriť čoraz viac. Začínajú sa hlbšie skúmať jej typické prejavy. Aké sú prejavy popôrodnej depresie u mužov?
Prejavy popôrodnej depresie u muža sú aj:
- podráždenosť
- nerozhodnosť
- emocionálne otupenie
- vyhýbavé či únikové správanie
- nadmerná sebakritickosť
- muž zrazu začne tráviť viac času v práci, prípadne na telefóne
- môže sa uchýliť k nadužívaniu návykových látok
- niekedy bývajú v popredí skôr fyzické prejavy miesto emocionálnych ťažkostí, môžu to byť napr. rôzne bolesti, migrény
Čo všetko zvyšuje riziko vzniku popôrodnej depresie u mužov?
K takzvaným biologickým faktorom patria jednoznačne hormonálne zmeny. Áno, zmeny v hormónoch sa netýkajú len žien počas tehotenstva a po pôrode, ale aj mužov. Sú zverejnené výsledky štúdií, ktoré dokazujú zmeny v hormónoch u budúcich či čerstvých oteckov. Jedná sa o hormóny testosterón, estrogén, kortizol, vazopresín, prolaktín. Na jednej strane tieto zmeny v hormónoch majú za účel napomôcť k vytvoreniu silnému vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Na druhej strane však môžu prispieť ku vzniku popôrodnej depresie, prípadne zhoršiť už existujúce symptómy. Taktiež nedostatok spánku, narušenie cirkadiánych rytmov tiež zohrávajú svoju rolu.
Z ďalších faktorov zvyšujúcich riziko popôrodnej depresie môžeme spomenúť:
- nadmerný stres z nadchádzajúceho rodičovstva
- nedostatok sociálnej podpory pri novej úlohe
- pocit vylúčenia pri vytváraní vzťahu medzi matkou a dieťaťom
- nedostatok financií, zlá ekonomická situácia
- neplánované tehotenstvo
- predchádzajúca epizóda depresie v minulosti
Čo ďalšie môže potrápiť mužskú dušu v popôrodnom období?
Z duševných ochorení sa v tomto období okrem depresie vyskytuje často aj obsedantno-kompulzívna porucha, generalizovaná úzkostná porucha či ďalšie ochorenia zo spektra úzkostných porúch. Muž môže pociťovať aj rôzne nepríjemné nutkavé myšlienky, dokonca aj o ublížení dieťati. Je to prejav ochorenia, a preto je potrebné ho riešiť. Neznamená to, že muž je horší človek.
Výskyt popôrodnej depresie u mužov
Výskyt popôrodnej depresie je cca u 10% mužov. Najvyšší výskyt býva v období počas prvých 3-6 mesiacov. Častokrát sa ale vyvíja plíživo, počas prvého roka.
Možnosti pomoci u popôrodnej depresie u mužov
Pravdaže farmakoterapia, teda užívanie liekov, ktoré naordinuje odborník. Pokiaľ muž nie je ochotný užívať lieky, prípadne pri niektorých stavoch je vhodnejšia aj len psychoterapia. Častokrát pomôže aj párová terapia, prípadne kognitívne-behaviorálna forma psychoterapie. Pomôcť by mali aj edukačné programy a osveta. Žiaľ, táto forma pomoci je zatiaľ u nás „v plienkach“.
No a na záver tá najdôležitejšia – pomoc a podpora partnerky.
V tomto smere sa obraciam na Vás, milé maminky. Viem, že je to náročné a čím všetkým si samy prechádzate. Ostaňte však všímavé a komunikujte so svojím partnerom. Ťažkosti jedného člena rodiny sa nakoniec vždy prejavia v celej rodine. Našťastie to platí aj v prípade zlepšenia. Teda nie je to len spokojná mama, spokojné dieťa. Pripomeňme si tých tatkov nie len dnes, v tretiu júnovú nedeľu, ale každý deň si ich troška všimnime, ako sa to vlastne majú.
MUDr. Štefánia Vaľovská
Čítať ďalej