Tehotenstvo, popôrodné obdobie a ženské telo
Tehotenstvo i obdobie po pôrode je spojené s početnými telesnými zmenami, ktoré môžu významne komplikovať náš seba-obraz, sebavedomie a duševné prežívanie.
Prečo?
Pravidelné kontrolovanie prírastku hmotnosti počas tehotenstva, opuchy končatín, oslabené panvové dno, vypadávanie vlasov, zmeny pleti či telesnej vône, popôrodné bruško, jazvy či strie tvoria nepríjemne vnímanú súčasť začiatkov materstva, o ktorých sa v spoločnosti veľa nehovorí a stále sú akýmsi tabu. Pritom ide o úplne prirodzený stav, ktorým si prechádza každá z nás.
Nerealistické očakávania
Médiá a sociálne siete nám ponúkajú obrazy žien, na ktorých krátko po pôrode nevideť akékoľvek známky tehotenstva, a preto máme často pocit, že aj my sa musíme okamžite vrátiť k postave, akú sme mali pred tehotenstvom. Tento tlak, pokrivený seba-obraz a nutkavé pocity vyzerať dobre však môžu spôsobiť veľkú ťažobu v našom duševnom prežívaní a v niektorých prípadoch môžu až zhoršiť prežívanie popôrodnej depresie či dokonca porúch príjmu potravy.
Prečo sa naše telo mení?
Zmeny v tehotenstve i v období po pôrode sú celkom prirodzené, ba dokonca sú veľmi dôležité. Naše telá sa počas celého tehotenstva menia, aby dokázali byť čo najlepším útočiskom pre naše bábätko a tiež sa usilovne pripravujú na veľký výkon pri pôrode. Najviac zmien je spôsobených hormonálnymi zmenami estrogénu a progesterónu, ale svoju rolu zohrávajú aj fyziologické zmeny, ako napríklad zväčšenie objemu krvi o takmer polovicu. To, čo je v oblasti telesných zmien normálne, sa líši pre každú ženu. Každé telo funguje celkom unikátnym spôsobom, a preto sa aj s hormonálnymi zmenami v tomto období vyrovnáva rôzne.
Aké sú ideálne prírastky v tehotenstve?
Telesné zmeny sa nedajú zarámcovať do ideálnych tabuliek a rovnako ako neexistuje jednotný čas na to, ako dlho by malo trvať, kým sa vrátime k “pôvodnej postave”. Tento koncept býva často veľmi zraňujúci a pritom je nerealistický.
Naše telo “nikam neodišlo”, a preto sa k nemu nemusíme vrátiť. Naše telo je stále tu. Len sa mierne zmenilo vplyvom procesov v tehotenstve a po pôrode.
Koľko času potrebujeme, kým sa telo vráti ,,do formy”?
Väčšina žien udáva, že im trvalo rok a viac, kým sa ich telesné zmeny ustálili. To vyvracia nesprávny a zraňujúci pohľad, že po skončení šestondelia by mala byť žena v predpôrodnej forme. Pritom ide len o začiatok komplexného procesu, kedy sa naše telá postupne vyrovnávajú s hormonálnymi zmenami i s novou rolou mamy. To, na čom v tomto období záleží najviac je zdravie a bezpečnosť bábätka i matky. Obmedzovanie sa v jedle, nadmerný pohyb či rýchly návrat k športu po pôrode môže spôsobiť veľké zdravotné komplikácie, a preto je najdôležitejšie držať sa rád lekárov a odborníkov.
Ako súvisia telesné zmeny s psychickým prežívaním?
Okrem toho, že telesné zmeny môžu zmeniť náš pohlaď na seba a znížiť naše sebavedomie, výskumy ukazujú, že tiež súvisia s vyšším rizikom popôrodnej depresie. Väčšia nespokojnosť s vlastným telom dokonca súvisí so závažnejšími symptómami popôrodnej depresie. Podľa výskumov až 1 z 20 žien môže zažívať poruchy príjmu potravy počas tehotenstva a takmer polovica žien, ktoré nimi trpeli v minulosti, ich zažíva opäť v období po pôrode. Takmer 70% žien pritom udáva nespokojnosť so svojím telom po pôrode. Ide o skutočne vysoké čísla, ktoré naznačujú, že nespokojnosť s telesnými zmenami je veľkým problémom a týka sa mnohých z nás.
Ako sa vieme v tejto téme podporiť? Pokračovanie článku zverejníme už o pár dní.
Autorka: Hana Maďarová
obrázok: unsplash.com
Zdroje:
Grajek, M., Krupa-Kotara, K., Grot, M., Kujawińska, M., Helisz, P., Gwioździk, W., Białek-Dratwa, A., Staśkiewicz, W., & Kobza, J. (2022). Perception of the Body Image in Women after Childbirth and the Specific Determinants of Their Eating Behavior: Cross-Sectional Study (Silesia, Poland). International Journal of Environmental Research and Public Health, 19(16), 10137. https://doi.org/10.3390/ijerph191610137
Martínez-Olcina, M., Rubio-Arias, J. A., Reche-García, C., Leyva-Vela, B., Hernández-García, M., Hernández-Morante, J. J., & Martínez-Rodríguez, A. (2020). Eating Disorders in Pregnant and Breastfeeding Women: A Systematic Review. Medicina (Kaunas, Lithuania), 56(7), 352. https://doi.org/10.3390/medicina56070352
Riesco-González, F. J., Antúnez-Calvente, I., Vázquez-Lara, J. M., Rodríguez-Díaz, L., Palomo-Gómez, R., Gómez-Salgado, J., García-Iglesias, J. J., Parrón-Carreño, T., & Fernández-Carrasco, F. J. (2022). Body Image Dissatisfaction as a Risk Factor for Postpartum Depression. Medicina (Kaunas, Lithuania), 58(6), 752. https://doi.org/10.3390/medicina58060752
Watson, H. J., Torgersen, L., Zerwas, S., Reichborn-Kjennerud, T., Knoph, C., Stoltenberg, C., Siega-Riz, A. M., Von Holle, A., Hamer, R. M., Meltzer, H., Ferguson, E. H., Haugen, M., Magnus, P., Kuhns, R., & Bulik, C. M. (2014). Eating Disorders, Pregnancy, and the Postpartum Period: Findings from the Norwegian Mother and Child Cohort Study (MoBa). Norsk epidemiologi = Norwegian journal of epidemiology, 24(1-2), 51–62. https://doi.org/10.5324/nje.v24i1-2.1758
Čítať ďalej
