We are
highly
sensitive

Materstvo je zmena. Ako ju zvládnuť čo najlepšie?

77 Views

Príchodom dieťatka sa život zmení. Chtiac nechtiac ovládne to, ako trávime čas, naše vnímanie, menia sa hodnoty, priority. Je prirodzené sa tejto zmene prispôsobiť, nechať ju určovať náš smer.

Prečo potom mnohé ženy prežívajú pocit prázdna a v tomto období zmien začnú strácať samé seba?

Každá nová životná situácia nás privedie k novým výzvam a otázkam. Stať sa mamou nevynímajúc. A pri tak veľkej zmene navyše prerastá túžba byť dokonalou mamou, čo mnohokrát v našich očiach znamená naplniť očakávania okolia a konformne prijať túto tradičnú rolu. Nielen spoločnosť a okolie nás tlačí do identifikácie, mnohokrát sme to aj my samy. Porovnávanie sa s ostatnými, neutíchajúci vnútorný kritik, či pasívne pozorovanie rozpadu vlastnej hodnoty. Príchod dieťaťa prirodzene ovplyvní aj kariérnu cestu ženy a je náročné navigovať smer a hľadať rovnováhu medzi dvoma, či viacerými svetmi. Ako môžeme pristúpiť k tejto novonadobudnutej roly bez toho, aby sme sa samé sebe vzdialili?

Úprimnosť

Počuli sme to všetci už miliónkrát. Byť sám k sebe úprimný, otvoriť sa veciam takým, aké sú. Nebojovať s vlastným prežívaním, ale pokúšať sa mu súcitne načúvať. Rovnako to platí aj tu. Ak sa chceme pohnúť z miesta, v ktorom samé seba nespoznávame, potrebujeme si priznať, že to tak aktuálne je. Neznamená to však, že to tak bude navždy. Keď uvoľníme napätie, ktoré častokrát pramení práve z popretia, otvárame sa novým možnostiam a prenechávame priestor súcitu a sebaláske.

Starostlivosť

Pri príchode bábätka sa automaticky a celkom prirodzene celá naša starostlivosť obráti smerom k novému stvoreniu. Zahŕňame ho láskou, pozornosťou, nezriedka je náročné dôjsť do bodu, kedy sa už nevnímame ako jedno. Na zozname sú tiež iné povinnosti, ktoré si vyžadujú našu energiu a čas. Dokážeme si však pri toľkých úlohách nájsť čas na seba?

Aj keď je to náročné, je skutočne nevyhnutné si na list priorít pripísať starostlivosť o seba. Venovať sa aj svojím záujmom, záľubám, nájsť si chvíle na reflexiu svojich potrieb a prežitkov práve pre zachovanie vlastnej identity. Vybudovať si hranice a naučiť sa hovoriť nie – sú to všetko kľúčové formy sebavyjadrenia. I keď niekedy pôsobia ako maličkosti, vystavajú nám pomaličky pocit napojenia sa na seba, pocit Ja. Potom môže byť jednoduchšie vidieť, aké vlastne je toto moje Ja v kontakte s dieťaťom, rodinou, či priateľmi.

Dovoľte si

Vyvíjaný nátlak na matky je niekedy naozaj ťažko stráviteľný. Dá sa ho však uvoľniť aj cez niečo, čo je nám vlastné. Vytvoriť si iba náš čas a priestor, do ktorého nik nezasiahne, či náš rituál, ktorý bude predstavovať akúsi kotvu v dennom zhone. Niekedy je náročné si predstaviť, že dokážeme len vo svojej spoločnosti stráviť čas a užiť si ho. Prináša nám to však pokoj a je to určitým spôsobom obdarovanie samej seba. Takýmto darom môže byť aj niečo hmotné, aj dobré jedlo, pochvala, niekoľko minút oddychu, či aj krátka chvíľka, kedy si dovolíte úprimne sa vyplakať. Dôležité je, že to sami sebe dovolíte.

Otvorená komunikácia

Veľkým kameňom úrazu môže byť nejasne komunikovaná správa. Máme snahu zdieľať informáciu a jej obsah sa akoby stratí v preklade. Konflikty sú takmer vždy výsledkom nedorozumenia. Ako jasná a zrozumiteľná komunikácia teda pomáha s prežívaním vlastnej identity?

Otvorená komunikácia je jedným zo základných pilierov vo vzťahoch. V akýchkoľvek, dokonca vo vzťahu samej k sebe. Skúste si dovoliť a nahlas povedať, čo potrebujete. Vyskúšajte to najskôr osamote, aké to je vysloviť, že sa cítite unavená a potrebujete oddych. Že milujete svoje dieťa a túžite aj byť dobrá vo svojej práci. Že radi trávite čas s rodinou a teraz aj chcete byť sama. Okúste emóciu, ktorú vaša veta, vaša potreba prinesie. Povedzte to aj viackrát za sebou. Aby sme vedeli otvorene komunikovať, potrebujeme byť sami otvorení a ukotvení vo svojom vnútri. Identita je pretkaná aj našimi potrebami, naším vnútorným hlasom.

Nabudúce to môžete napokon vyskúšať povedať aj niekomu inému. Nezľaknite sa, ak ostatní nebudú reagovať hneď priaznivo, niekedy je ťažké prijať hranice nielen vlastné, ale aj druhých. No takouto komunikáciou postupne zaceľujete svoje bytie, akoby ste si hovorili, „mám sa rada“, „som dôležitá“, „môžem zlyhať a stále byť dostatočná“.

Ak si chcete otestovať, aké to je, keď poviete nahlas, ako sa máte a čo práve potrebujete, príďte na našu online podpornú skupinu. V decembri je posledná v tomto roku.

Dôležité je nikdy nezabudnúť, že je v poriadku požiadať o pomoc a pokúsiť sa nájsť odvahu aj ju prijať. Či už máte pocit, že ste sa stratili, že to už nie ste vy, alebo sa cítite osamelá, prázdna. Nie ste v tom sama.

 

autorka: Simona Gardianová

fotografia: unsplash