We are
highly
sensitive

Blog

Príbehy

Klaudia: „O popôrodnej depresii a adaptačnej úzkosti u mužov hovoríme veľmi málo.“

Na Deň otcov 2024 uverejňujeme zdieľanie jednej z mám, Klaudie, ktoré je práve o jej vnímaní partnera – otca dieťaťa v kontexte zažívania vlastnej duševnej ťažoby.

Všetko sa to začalo vetou: „Prebúdzaš vo mne otcovstvo.“

Vybrali sme sa na spoločnú cestu dieťaťa. Keď sme s manželom zistili, že čakáme dieťatko, boli sme v šoku. Samozrejme, aj šťastní. Toľko zmien, čo začínalo v našom živote: sťahovanie do lepšieho bývania, tehotná žena, ktorá bola krehká a stále potrebovala opateru kvôli nekonečnému zvracaniu. Rola otca môjmu manželovi začala 9 mesiacov pred narodením bábätka. Spočiatku to vyzeralo, že sa ani neteší. 

„Prepáč mi, že som taký sebecký,“ vravel mi jeden večer, keď som mala pocit, že ignoruje všetko, čo ja prežívam. Sebecký určite nebol, potreboval len čas. Keď sa dozvedel, aké pohlavie čakáme, rozplakal sa. Vtedy sa zamiloval. Pôrod prežil celý so mnou. „Cítim sa ako po 12-hodinovej smene v práci.“ 

Takto spomína na ťažký začiatok zrodenia života jeho bábätka. Prestrihol pupočnú šnúru a neuvedomoval si, čo ho doma čaká. Konečne je jeho poklad doma spolu s jeho manželkou, ktorá je iná. Učia sa spoločne: kojiť, on sa učí prebaľovať, varí, stará sa o domácnosť. Všetko robí automaticky, každý deň. No príde čas, keď sa vráti do práce, do jeho každodennej reality, ktorá je však iná. 

Nevyspaté noci, plač novorodenca, niekoľko hodín v práci medzi kolegami, ktorí sa vracajú domov do ticha, pretože nemajú deti. On sa vracia k uplakanej manželke a dieťaťu. Nechce to tak, nevie sa vcítiť do role otca. Má strach o manželku, ktorá trpí zrejme popôrodnou depresiou. A tak si zvyká na nový normál, že musí prebrať starostlivosť o dieťa on: kŕmenie, prebaľovanie, tíšenie, uspávanie. 

Náročné, pretože on sám si ešte nezvykol na rolu otca a musí sa starať o chorú manželku, novorodenca a chodiť do práce. Aj naňho to celé dopadne a svet začne vnímať čierno. Nemá to komu povedať, je skleslý a výbušný. Rozprávame sa o tom len my dvaja.

Popôrodná depresia u mužov alebo adaptačná úzkosť sa veľmi málo dáva do pozornosti. 

Muž aj vďaka manželkinej podpore vyhľadá pomoc u odborníka – psychológa. Keď sa manželka vďaka liečbe popôrodnej depresie cíti lepšie, všetko je v živote zrazu krajšie.  Aj muž dostáva nerušený priestor sa zamilovať do bábätka a nájsť sa v role otca.

Všímajme si aj otcov, prihovorme sa im, pýtajme sa, ako vnímajú oni novú úlohu v ich živote. Je to dôležitejšie, než si myslíme.

Klaudia

Čítať ďalej
Rozhovory

Psychologička v pôrodnici v Liptovskom Mikuláši

Vedeli ste o tom, že v niektorých pôrodniciach na Slovensku nájdete priamo na oddeleniach aj psychologičky? Vďaka podpore z Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis vám prinášame rozhovor s niektorými z nich.

V Liptovskej nemocnici s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši sme sa rozprávali so psychologičkou PhDr. Michaelou Lehotskou o tom, ako to na ich gynekologicko-pôrodníckom oddelení funguje. 

 

Mať psychologičku na oddelení nie je samozrejmosť. Od ktorého roku je v mikulášskej pôrodnici prítomná aj psychologička? 

Som tu od apríla 2023. Takže aktuálne to je niečo vyše roka. Mám úväzok na jeden deň v týždni. Ženy ma nájdu na gynekologicko – pôrodníckom oddelení každý pondelok a stredu v popoludňajších hodinách. Ak by to však bolo potrebné, viem prísť aj v iný deň. Pracujem ešte aj na psychiatrickom oddelení.

Čo je vašou úlohou?

Môj čas na oddelení je primárne o tom, že navštívim každú z izieb a v nej jednu alebo dve mamičky. Pri príchode sa predstavím, poviem im o možnosti porozprávať sa aj individuálne, ak by mali potrebu. Takéto hlbšie rozhovory sa zväčša dejú mimo izby, aby sme zabezpečili naozaj súkromný, bezpečný priestor. Stáva sa, že sú ženy aj prekvapené, že je na oddelení psychologička. 🙂 Zo spätnej väzby od žien vnímam, že doplnenie zdravotníckeho personálu o profesionála, ktorý sa stará primárne o dušu, je pre ne naozaj prínosné.

Ako konkrétne si môžeme predstaviť váš prínos pre ženy na oddelení?

Pri návštevách na izbách sa snažím aj o edukáciu v duchu, že je naozaj normálne, ak sa cítia rôzne po pôrode. Aby sa toho nezľakli. V situáciách, kedy je prítomný aj manžel (kedykoľvek počas hospitalizácie) alebo návšteva (v čase návštev. hodín) a majú záujem, rozprávam sa s nimi všetkými. V takýchto prípadoch, kedy je napr. prítomný aj manžel, podporujem oboch čerstvých rodičov v tom, aby sa vedeli pochopiť navzájom. Častokrát sa potom debata naozaj veľmi prirodzene rozprúdi a dotkneme sa rôznych tém.

Snažím sa, aby som podporovala ľudskosť, empatiu a pocit bezpečia na oddelení. Častokrát dokážem vniesť väčší kontext a pochopenie pre prežívania žien pre ostatný personál a tým aj scitlivovať prostredie a ľudí v ňom. Mám spätnú väzbu od žien, že to vnímajú naozaj veľmi pozitívne, že je na oddelení niekto, kto sa na ne pozerá celostne. Stalo sa mi, že aj prítomnosť mňa ako psychologičky bola motiváciou ísť rodiť práve do našej pôrodnice. 

Čo je špecifikom vašej pôrodnice v kontexte psychológie?

Tým, že som na oddelení najmä popoludní, vnímam možno väčší priestor na rozhovor s oboma rodičmi. Rovnako ak tehotné ženy absolvujú niektorú z predpôrodných príprav v našom regióne, tak už priamo vtedy dostávajú informáciu, že v pôrodnici budem aj ja a bude tam priestor zaujímať sa aj o ich duševné zdravie. 

Môžu aj žena samy požiadať o vašu psychologickú návštevu?

Áno. Ja sama robím prípravu na pôrod a už v rámci nej hovorím, že pracujem aj na oddelení a som tam pre ženy k dispozícii. Ženy majú tým pádom na mňa priamy kontakt. Rovnako na našej webovej stránke nemocnice ženy vedia nájsť kontakt priamo na mňa. Počas príprav na pôrod na našom oddelení hovoria kolegynky aj o možnosti využitia psychologickej podpory v rámci hospitalizácie. 

Keby bola potrebná psychiatrická intervencia u ženy, je možná?

Áno. V prípade potreby vieme zvolať konzílium so psychiatrom zo psychitarického oddelenia v našej nemocnici zvyčajne ešte v ten deň. V celom tomto procese dbáme na to, aby mohla byť mama s dieťaťom spolu. Takýchto prípadov však nie je veľa, ale vyskytujú sa.

Môžu sa ženy aj po prepustení obrátiť na vás, ak sa necítia dobre a chceli by sa s vami porozprávať?

Áno, vždy to spomeniem už pri úvodnom rozhovore, že je taká možnosť vyhľadať ma alebo kontaktovať aj po prepustení do domáceho prostredia. Mamičkám vysvetlím, kedy spozornieť, čo si všímať a ubezpečím ich, že aj v takých chvíľach na to nemusia byť samé ale majú sa na koho obrátiť. Je to pre ne bezplatné. 

 

,,Snažím sa byť také spojítko medzi doktorom, pôrodnou asistentkou a tehotnou/rodiacou ženou.”

PhDr. Michaela Lehotská

 

Čítať ďalej
Rozhovory

Psychologičky v pôrodnici v Trenčíne

Vedeli ste o tom, že v niektorých pôrodniciach na Slovensku nájdete priamo na oddeleniach aj psychologičky? Vďaka podpore z Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis vám prinášame rozhovor s niektorými z nich.

V pôrodnici vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne nájdete dve psychologičky- Mgr. Tatianu Klempovú a Mgr. Máriu Demitrovú. Rozprávali sme sa s oboma (Mária musela počas rozhovoru odísť) o tom, ako to na klinike, kde pôsobia, funguje. 

Mať psychologičku/čky na oddelení nie je samozrejmosť. Od ktorého roku sú v trenčianskej pôrodnici prítomné aj psychologičky? 

TK: Na kliniku som prišla začiatkom roku 2018.  

MD: Ja som na klinike od roku 2022.

Čo konkrétne je vašou úlohou na klinike, teda vo vzťahu k tehotným ženám a ženám po pôrode?

MD: V pôrodnici sa snažím mať prehľad o všetkých ženách, minimálne o nich vedieť, že sú u nás. Primárne sa starám o tehotné ženy, ktoré majú rizikovú graviditu a ocitnú sa na oddelení z nejakého dôvodu ešte pred pôrodom. Rovnako sa starám aj o maminy, ktoré sprevádzajú svoje novorodeniatka, ktoré z nejakého dôvodu ešte musia byť hospitalizované (napr. po predčasnom pôrode, pri komplikáciách v prvých dňoch života a pod.)

TK: Spomedzi tehotných žien sú našimi klientkami najmä ženy, u ktorých sa v gravidite alebo po pôrode rozvinuli nejaké obtiaže (najčastejšie depresie alebo úzkosti). Ďalšou skupinou žien sú tie, ktoré majú v anamnéze psychiatrickú diagnózu, prípadne zažili tehotenskú stratu, či prichádzajú k nám s traumatickou skúsenosťou/zážitkom. V ich prípade sa snažíme o to, aby sa počas pobytu na oddelení predišlo opätovnej retraumatizácii alebo vzplanutiu pôvodného psychiatrického ochorenia. Okrem toho podporujeme ženy po strate bábätka počas trúchlenia, a v prípade potreby i počas ďalšieho tehotenstva a pôrodu či krátko po ňom. Staráme sa aj o ženy, ktoré sa rozhodli vzdať dieťaťa po narodení. Aktuálne sa čoraz častejšie venujem aj tehotným ženám, prípadne ženám zvažujúcim tehotenstvo, ktoré prichádzajú na odporúčanie svojho gynekológa. Obvodní gynekológovia o nás začínajú vedieť, tak vzrastá osveta aj v týchto témach. Gynekológovia vedia, že majú ku komu ženu poslať, ak potrebuje psychologickú konzultáciu. Mnohé ženy takto môžu byť v kontakte s nami naozaj dlho. Žena sa na nás môže samozrejme obrátiť aj po prepustení z pôrodnice.

V čom vnímate váš prínos pre ženy na oddelení?

MD+TK: Sme tam pre ženy, keď nás potrebujú. V tomto napr. zohrávajú dôležitú rolu úlohu aj sestričky. Niekedy nás aj ony samy smerujú k ženám, ktoré sú možno viac plačlivejšie, vykazujú nejaké známky nepohody, nechcú ísť domov, či majú veľký strach zo starostlivosti o dieťatko. To vnímam ako veľký benefit, že sme tam veľmi rýchlo pre ne v takýchto situáciác. Bojujeme trochu s tým, že napriek osvete, ktorú sa snažíme robiť, je málo žien, ktoré samé od seba povedia – rada by som sa porozprávala so psychologičkou. Rovnako, keď k nám prichádzajú ešte tehotné ženy, tak s nimi vieme veľmi efektívne pracovať na zvyšovaní kvality ich prežívania, ak vykazujú známky úzkosti, depresie. Rovnako tak vieme veľmi pekne pracovať so ženami, ktoré prichádzajú s akoukoľvek traumatickou skúsenosťou a vieme aj v spolupráci s ďalším personálom hľadať možnosti, ako podporiť ženu a zabrániť retraumatizácii. 

Ako vyzerá deň psychologičiek na vašom oddelení?

MD: Ráno sa zúčastňujeme ranných sedení celého tímu. Následne si vždy ráno zmapujeme oddelenie, pýtame sa personálu, či nás na niektorú pacientku neupozorní. Primárne ideme za týmito pacientkami, následne sa snažíme navštíviť každú pacientku. Niekedy práve aj ženy, ktoré sa objektívne nejavia rizikovo, tak sa môže stať, že potrebujú našu podporu. Stretávam sa často s momentmi, kedy žena v krehkých momentoch (plač, neistota) naozaj ocení, že prídem do izby a som tam pre ňu. 

TK: Samozrejme to, že ženy mnohokrát prežívajú ťaživé pocity, nutne automaticky neznamená, že majú nejakú psychickú poruchu. Práve to, že je tam niekto, kto sa zaujíma o ich duševné prežívanie, legitimizuje ich pocity a emócie, je nápomocné. Mnohokrát ženám stačí a je podporné to, že postupne prichádzajú na niečo, čo im vie byť nápomocné a o čo sa budú vedieť oprieť, keď prídu domov. Kontakty na nás sú na našom webe a aj my samy hovoríme o možnosti nás kontaktovať, ak by sa necítili dobre. 

Keď prichádzame za ženou, vždy hľadíme na jej aktuálnu situáciu a možnosti sa rozprávať. Ak napr. práve žena nemôže, vieme si dohodnúť v rámci dňa iný termín. Snažíme sa zohľadňovať aj priestorové možnosti tak, aby sme vytvorili bezpečný priestor pre všetky témy. 

Keby bola potrebná psychiatrická intervencia u ženy, je možná?

TK: Áno je. Máme naozaj nadštandardné vzťahy so psychiatrickou klinikou, za čo sme veľmi veľmi vďačné. Takže ak je potrebné pre ženu vyžiadať aj psychiatrickú starostlivosť, máme sa na koho veľmi rýchlo obrátiť. Toto je naozaj dôležité, že ženy, ak potrebujú rýchlo nastaviť liečbu, dostanú ju.

Môžu aj žena samy požiadať o vašu psychologickú návštevu?

TK: Môžu. Stačí, že oslovia kohokoľvek z personálu a požiadajú ich o naše zavolanie. 

Môžu sa ženy aj po prepustení obrátiť na vás, ak sa necítia dobre a chceli by sa porozprávať?

TK: Rovnako ak ženy nie sú práve hospitalizované, vedia nás kontaktovať aj tak. Kontaktovať nás môžu telefonicky na čísle 0940 242825, číslo nájdu aj na klinike na nástenkách  alebo v poučení k screeningu. Ideálne je zavolať a ak nedvíhame, napísať SMS (väčšinou nedvíhame, keď pracujeme, ale ozývame sa naspäť). Druhá možnosť kontaktu je cez adresu gpk@gmail.com alebo FB Pôrodnica Trenčín, kde nám požiadavku na kontakt s nami postúpi pani sekretárka. 

Čo je špecifikom vašej pôrodnice v kontexte psychológie? 

TK: Náš popôrodný skríning. Pri prepustení dostanú naše pacientky od staničnej sestry také papieriky, do ktorých vypíšu emailový kontakt na seba a my ich následne o  5 – 6 týždňov na to kontaktujeme. Ženy dostanú link na online dotazník, ktorého výsledky následne spracujeme. My si potom sledujeme a kontaktujeme ženy, ktoré skórujú hranične alebo pozitívne na depresívne prejavy. Následne tieto ženy kontaktujem. Je to samozrejme dobrovoľné. Ak by bola pre ženu užitočná pomoc zvonka, tak jej ju samozrejme ponúknem. Všetky ženy, s ktorými sa takto spojím, majú na mňa tým pádom priamy kontakt. 

 

 

Čítať ďalej
Rozhovory

Psychologičky v pôrodnici v Ružinove

Vedeli ste o tom, že v niektorých pôrodniciach na Slovensku nájdete priamo na oddeleniach aj psychologičky? Vďaka podpore z Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis vám prinášame rozhovor s niektorými z nich.

V pôrodnici v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v Ružinove nájdete dve psychologičky-Mgr. Enikő Bartókovú a PhDr. Martinu Žitňanskú. Rozprávali sme sa s Martinou Žitňanskou o tom, ako to na ich oddelení funguje.

 

Mať psychologičku/čky na oddelení nie je samozrejmosť. Od ktorého roku sú v ružinovskej pôrodnici prítomné aj psychologičky? 

Ja som prišla na oddelenie v auguste 2021. Aktuálne sme na oddelení dve. Dostupné sme v každý pracovný deň.

Čo je vašou úlohou?

Našim cieľom je byť tu pre pacientky, ktoré sú hospitalizované na klinike. Sme tu teda pre pacientky, ktoré nie sú tehotné a čakajú na rôzne typy operácií a sme tu samozrejme pre mamy na oddeleniach rizikovej gravidity a šestonedelia.

Ako konkrétne si môžeme predstaviť váš prínos pre ženy na oddelení?

Čo sa týka aktivít, tak sme tu pre ženy od toho najzákladnejšieho – previesť ich pobytom na klinike. Našim cieľom je znižovať ich stres, ktorý je prirodzene spôsobený už len tým, že sú z akéhokoľvek dôvodu v nemocnici. Niekoľkokrát sme sprevádzali aj ženy pri operačných výkonoch, pôrodoch, ak nás o to požiadali. Napr. pri rodičkách z Ukrajiny po začatí vojny sme často robili aj takúto podporu, akési zorientovanie v tom, čo ich čaká, prípadne sme znižovali jazykovú bariéru počas pôrodov. Venujeme sa aj mamám, ktoré sa rozhodnú vzdať sa dieťaťa po jeho narodení.

Na rozdiel od lekárov, ktorí sú zavalení lekárskymi úkonmi, my máme viac času byť s pacientkami aj tak inak, rozprávať sa s nimi, sprevádzať ich. Podporujeme ich v situáciách, ktoré sú s hospitalizáciou spojené. Jednak ich podporujeme a zároveň ich dokážeme pdoporiť aj v situáciách, kedy je potrebná krízová intervencia. V gynekológii nie je núdza o takéto situácie, ktoré sú naozaj náročné.

Sme zároveň spádovou pôrodnicou pre ženy z celého Slovenska. Ako jediní na Slovensku robíme fetálnu medicínu, kde sa venujeme práve mamám a deťom v brušku, ktoré majú vážny zdravotný problém. Rovnako sprevádzame ženy v situáciach, kedy vedia, že o svoje bábätko prídu či ešte v rámci gravidity, alebo krátko po pôrode. Sme tu pre ženy aj v tých najťažších situáciách.

Čo je špecifikom vašej pôrodnice v kontexte psychológie? 

Ako klinika realizujeme predpôrodnú prípravu, v rámci ktorej je jeden štvrtok v mesiaci venovaný aj psychologickým témam. S kolegyňou vedieme prednášku Čo a ako s emóciami okolo pôrodu a zameriavame sa aj na tému väzby mama a dieťa. Prednášku končíme informáciami o tom, že sa na nás môžu obrátiť a dostávajú na nás kontakt. Takže už pred pôrodom ženy vedia, že sme tu na oddelení pre ne.

Ako vyzerá deň psychologičiek na vašom oddelení?

Náš deň začína raňajším stretnutím personálu a prehľadom toho, čo sa stalo v rámci nočnej služby. My ako psychologičky sme vnímavé práve voči tým špecifikám, komplikáciám, ktoré nastali počas pôrodu, hospitalizácie.

Zároveň to pre nás nie je úplne smerodajné, že náročná diagnóza = automaticky musí byť žene zle a banálnejšia diagnóza, nič sa so ženou nedeje. Najdôležitejší je pre nás samozrejme osobný kontakt so ženou. V rámci dňa sa snažíme navštíviť všetky ženy na oddelení. Sme naozaj radi, že aj naši kolegovia – lekári vnímajú relevantnosť tohto psychologického pohľadu na pacientky.

Keby bola potrebná psychiatrická intervencia u ženy, je možná?

Áno, samozrejme. Už sa nám stalo, že bola potrebná takáto intervencia a následné preloženie pacientky na psychiatrické oddelenie. Je možnosť konziliárnej návštevy kolegov z psychiatrického oddelenia.

Môžu aj žena samy požiadať o vašu psychologickú návštevu?

Už na príjme by mali dostať ženy informácie o tom, že sme tu ako psychologičky.  Aj lekári či sestry hovoria o tejto možnosti samotným pacientkám. Samotný personál vníma význam toho, že sme na oddelení. Nie sme tu len pre pacientky, ale sme tu aj pre personál, ak je to potrebné. V pôrodnici sme dostupné v pracovné dni.

Môžu sa ženy aj po prepustení obrátiť na vás, ak sa necítia dobre a chceli by sa s vami porozprávať?

Určite áno.

 

,,Niekedy sa jednoducho nedá rozprávať, dá sa len vytvoriť priestor v tichu na všetky emócie.” PhDr. Martina Žitňanská

 

Čítať ďalej