We are
highly
sensitive

Blog

Dobré rady nad zlato Rozhovory

Ako ovplyvňujú chronické ochorenia tehotenstvo a rané materstvo?

Obdobie tehotenstva je mnohokrát zložitejšie a náročnejšie, ako by sme čakali. Ideálnym stavom je, keď tehotenstvo prebieha bez zdravotných komplikácií na strane matky aj dieťaťa. No vieme, že naše životy ideálne často nie sú.

Aké ochorenia nám môžu vstupovať do tehotenstva a raného materstva? 
  • astma
  • kardiovaskulárne ochorenia a chronická  hypertenzia, 
  • chronické ochorenie obličiek, chronická migréna,chronická obštrukčná choroba pľúc,
  • cukrovka, 
  • epilepsia, 
  • zápalové ochorenia čriev, 
  • autoimunitné ochorenia ako – systémový lupus erythematosus, skleróza multiplex,psoriáza, reumatoidná artritída, či ochorenia štítnej žľazy a ďalšie.
Je chronické ochorenie stopka materstvu?

Určite nie. Je však dobré zohľadniť zdravotný stav v každej etape stávania sa mamou, lebo každé ochorenie nám vie priniesť nejaké obmedzenia. Obmedzenia nie sú stopkou, sú priestorom na hľadanie vlastnej, unikátnej cesty mamy.

,,Osobne som neuvažovala, že by som kvôli reume nemala dieťa. Vedela som, že počas tehotenstva mi bude zrejme lepšie, čo aj bolo. Už v pôrodnici som však cítila, že ruky, ktoré mám reumou oslabené, budú asi problém. Materstvo je naozaj veľká fyzická makačka. Po pár mesiacoch som reálne začala vnímať kĺby, ktoré sa hlásili o slovo. Vedela som, že je pre mňa jediná cesta vrátiť sa naspäť do liečby a hľadať cesty, ako to celé zvládnuť, aby nám v tom bolo dobre naozaj všetkým. Prijala som, že aj toto je súčasťou mojej cesty mamy.”mama Zuzka

Ako časté sú chronické ochorenia?

Výskumy uvádzajú, že až jedna z desiatich tehotných žien má chronické ochorenie, ako je cukrovka, ochorenie srdca alebo astma. Výskyt chronických ochorení počas tehotenstva narastá v súvislosti so zvyšujúcim sa vekom matiek a rastúcou mierou obezity medzi ženami v reprodukčnom veku a ďalšími faktormi.  Chronické ochorenia predstavujú významný rizikový faktor pre komplikácie v perinatálnom období, ako sú preeklampsia, eklampsia, predčasný pôrod, cisársky rez či nízka hmotnosť novorodenca pri narodení.

Ochorenia tela môžu mať dopad na našu dušu

Dáta získané z výskumov (neboli respondentkami tehotné ženy) naznačujú, že osoby trpiace chronickými telesnými ochoreniami majú zvýšené riziko vzniku duševných ochorení v porovnaní s tými, ktorí takéto ochorenia nemajú. Čiastočne je to možné vysvetliť  psychosociálnymi faktormi, ako je stres spojený s ochorením a biologickými faktormi, ako je zápal. 

 Tehotenstvo a obdobie po pôrode je pre ženu veľkou životnou zmenou a stresujúce situácie spojené so zvládaním chronického ochorenia sa v tomto čase môže ešte viac zintenzívniť. Okrem problémov, ktoré spôsobuje chronické ochorenie, môžu ženy počas tehotenstva zažiť ďalšie ťažkosti alebo sa u nich po pôrode môžu objaviť komplikácie. Pri niektorých autoimunitných ochoreniach je však bežné, že počas tehotenstva je ochorenie v neaktívnej forme, no často po pôrode sa opäť objavia jeho príznaky. 

,,Keď som otehotnela, bola som šťastná a mala som aj trochu obavy, aký vplyv nato bude mať reuma. Našťastie som patrila k tým, ktoré môžu na veľké bolesti aspoň počas tehotenstva zabudnúť. Po pôrode mi ešte pár týždňov optimizmus vydržal, ale reuma a bolesť sa späť vrátili skôr, ako sa skončilo šestonedelie. A tak som to musela opäť akceptovať, že to inak nebude a bola som vďačná, že mám veľkú pomoc doma. Tu platí niekoľkonásobne, že každá pomoc je vítaná.” mama Eva

Preto ak žena žije s dlhodobým zdravotným problémom, môže byť počas tehotenstva a po pôrode náchylnejšia na vznik duševných ťažkostí.

Dáta z výskumu

Kanadský výskum priniesol zistenia, že ženy s chronickým fyzickým ochorením pred tehotenstvom môžu mať zvýšené riziko rozvoja duševného ochorenia v perinatálnom období. Výskumníci skúmali administratívne zdravotné údaje  77 385 žien s chronickými fyzickými ochoreniami a 780 619 žien bez takýchto ochorení a následne porovnali riziko vzniku psychotickej poruchy, poruchy nálady alebo úzkosti, poruchy užívania návykových látok, sebapoškodzovania alebo iného duševného ochorenia počas tehotenstva alebo do 365 dní po pôrode. 

Zistili, že viac žien s chronickým fyzickým ochorením (20,4 %) ako bez neho (15,6 %) zažilo perinatálne duševné ochorenie.

Podobné zistenia priniesol aj výskum, ktorý bol robený s využitím databázy National Inpatient Sample, ide o najväčšiu  databázou hospitalizačnej starostlivosti v USA, ktorá zahŕňa všetkých platcov a obsahuje údaje o viac ako siedmich miliónoch hospitalizácií. Tento výskum skúmal tehotné ženy alebo ženy v popôrodnom období za roky 2016–2019. 

Podľa výskumu kardiologické ochorenia, nadmerné pitie alkoholu, migréna, lupus  a epilepsia patria medzi najvýznamnejšie chronické ochorenia spojené s vyšším rizikom duševných ochorení počas tehotenstva a v popôrodnom období. 

Nezabúdajte na seba už počas tehotenstva

Ženy s chronickými chorobami môžu potrebovať cielenejšie opatrenia na zníženie závažnosti ich ochorenia a zlepšenie ich zvládacích stratégií počas tehotenstva aj po ňom. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj vhodná aktívna sociálna podpora. Zvládať všetko sama nemusí byť teda udržateľné riešenie.

,,Dopad môjho fyzického bmedzenia som vnímala hlavne pri vstávaní k bábätku, lebo som si musela vždy najskôr obuť protézu a nemohla som len tak vstať a ísť. Prvé dni to vplývalo aj na moju psychiku. Mala som pocit, že nie som dobrá mama, keď nemôžem byť hneď taká pohotová – vstať a ísť. Potom som si uvedomila, že tých pár sekúnd, kým si protézu obujem, zo mňa horšiu mamu nerobí. Veľmi mi v tom období pomohla aj moja mama.”skúsenosť Veroniky- inaknormalna 

Dôležitosť vnímavosti voči svojmu prežívaniu nezačína po pôrode ale už dávno pred ním. Veríme, že jedného dňa bude skríningové vyšetrenie duševného zdravia neodeliteľnou súčasťou starostlivosti o ženy s chronickými ochoreniami, a to najmä počas tehotenstva a popôrodného obdobia. 

Ak sa vás téma chronických ochorení týka a plánujete tehotenstvo, hovorte o tom nielen s gynekológom/gičkou ale aj so svojím špecialistom. Rovnako podporné vám vedia byť aj pacientské združenia zamerané na život s konkrétnou diagnózou. Uvádzame niektoré z nich: Liga proti reumatizmu na Slovensku, Spolu môžeme (skleróza multiplex),

Ak máte pocit, že by aj ten váš príbeh materstva mal zaznieť na našom webe, napíšte nám. Skutočné príbehy žien z popôrodného obdobia dokážu byť podporou pre množstvo žien, ktoré sa v nich vedia nájsť. 

autorka: Dominika Viazanková

foto: unsplash.com

Použitá litertúra:

Abu-Zaid, A., Gari, A., Alsharif, S. A., Alshahrani, M. S., Khadawardi, K., Ahmed, A. M., … Baradwan, S. (2023). Exploring the impact of chronic medical conditions on maternal mental health: A National Inpatient Sample analysis. European Journal of Obstetrics & Gynecology and Reproductive Biology289, 42–47.

 

Aker, A. M., Vigod, S. N., Dennis, C.-L., & Brown, H. K. (2022). Perinatal Complications as a Mediator of the Association Between Chronic Disease and Postpartum Mental Illness. Journal of Women’s Health (Larchmont, N.Y. 2002)31(4), 564–572.

 

Brown, H. K., Wilton, A. S., Ray, J. G., Dennis, C.-L., Guttmann, A., & Vigod, S. N. (2019). Chronic physical conditions and risk for perinatal mental illness: A population-based retrospective cohort study. PLoS Medicine16(8), e1002864.

 

Brožúra NIS

 

Čítať ďalej
Rozhovory

Stratiť samu seba… a znovu sa nájsť v role mamy

Stať sa mamou je životná zmena. Obrovská, nádherná a možno aj bolestivá zároveň. S príchodom dieťaťa sa rodí nielen nový život, ale aj nová verzia nás samotných. A niekedy sa v tom všetkom, medzi láskou, zodpovednosťou a každodennými povinnosťami stratíme.

„Už neviem, kto som.“

Túto vetu vyslovilo veľa mám. Mnohé si ju priznali len v tichu, samy pred sebou. Lebo veď „mala by som byť šťastná, veď mám zdravé dieťa, krásnu rodinu, všetko je v poriadku…“ Lenže niečo chýba. Niečo sa stratilo. Tá žena, ktorá existovala predtým.


Prečítajte si príbeh Michaely o jej ceste začiatkom materstva. Možno sa v ňom nájdete. 


Zrazu už nie je priestor na veci, ktoré nás definovali: čas s priateľmi, práca, koníčky, ticho, čítanie, pohyb, kreativita… Zrazu je tu nekonečný kolobeh povinností, plienok, dojčenia, uspávania, únavy. A ak sa opýtame samy seba: Kto vlastne som, okrem mamy?…odpoveď býva tichá. Niekedy možno aj žiadna.

Je normálne sa na chvíľu stratiť

Materstvo je transformácia. Hlboká, fyzická, psychická, emočná. Nie je to len „nová kapitola“. Je to často iná kniha. Je úplne prirodzené, že sa v tom všetkom na chvíľu stratíme. Potrebujeme sa znovu predefinovať. Objaviť samy seba v novej verzii. Nie ako návrat k tomu, čo bolo predtým – ale ako nové zblíženie sa so sebou.

Ako postupne nachádzať samú seba?

To je otázka na ktorú sa môže ťažko hľadať odpoveď. Neexistuje univerzálny postup „ak spravím toto, stane sa toto“, ktorý by sa dal aplikovať naprieč situáciami a bol by zaručene účinný. Nájsť samu seba po tom, čo sa z Vás stala mama, je dlhý  proces. Je to návrat – nie vždy k tomu, čo bolo, ale k tomu, kým ste teraz. Možno ste sa stratili v roli mamy, ale možno práve teraz rastiete do silnejšej, vedomejšej verzie samej seba.

Dôležité je začať malými krokmi. Naozaj malými. Možno si nedokážete nájsť hodinu len pre seba, ale možno sa nájde desať minút ticha, keď dieťa spí. Tých pár minút je niečo, čo si môžete vziať späť. Je to Váš priestor. Čas, keď si môžete dať kávu, dýchať, počúvať hudbu, ktorú máte rada. Aj drobné chvíle môžu byť mostom späť k svojmu vnútornému svetu.

Skúste si pripomenúť, čo vám kedysi robilo radosť. Čo vás napĺňalo? Čo vás robilo vami? Možno to boli knihy, tanec, písanie, maľovanie, šport alebo len chvíle, kedy ste mohli byť sama so svojimi myšlienkami. Aj keď sa k tomu nemôžete vrátiť úplne rovnako, môžete sa k tým častiam seba priblížiť novým spôsobom. A možno objavíte niečo nové, čo vás osloví práve teraz, v tejto fáze života.

Dôležitou súčasťou procesu hľadania samej seba je aj rozhovor. Možno s partnerom, kamarátkou, komunitou žien, matiek, či s odborníkom. Zdieľať svoje pocity nie je slabosť – je to odvaha. Pomáha to uvoľniť tlak, pomenovať nejasné emócie a cítiť sa menej sama.

A napokon – a možno predovšetkým – buďte na seba jemná. Dovoľte si mať zlé dni. Dovoľte si byť unavená. Dovoľte si nebyť „dokonalá mama“. Pretože nie ste len mama. Ste stále aj vy – žena, ktorá si zaslúži starostlivosť, pochopenie a lásku. Aj od druhých, ale najmä od seba.

autorka textu: Alexandra Trandžíková

Čítať ďalej
Dobré rady nad zlato

Ako si pomôcť, ak nemáme radi / vadí nám naše telo po pôrode?

Text je voľným pokračovaním prvého textu: Tehotenstvo, popôrodné obdobie a ženské telo

Niektoré popularizované články udávajú, že ženám, ktoré pociťovali až nenávisť k vlastnému telu, veľmi pomohli aktivity, vďaka ktorým si uvedomili silu a krásu svojho tela, ako napríklad popôrodné fotenie. 

Takéto aktivity môžu mať rôznu podobu, no pomáhajú nám uvedomiť si, aký úžasný výkon naše telo podalo a prebúdzajú v nás pocity vďačnosti či súcitu. Príkladom môže byť aj praktizovanie mindfullness, napojenie sa na vlastné telesné pocity, či cvičenia zamerané na láskavosť k sebe samej a vďačnosť.

Mnohým ženám tiež pomáha sústrediť sa na funkciu tela, nie na vzhľad, ako napríklad uvedomenie si, že prírastok hmotnosti sa deje preto, aby malo bábätko dosť živín.

Vo všeobecnosti však platí, že prílišné zameranie sa na vzhľad a formu môže byť zraňujúce a komplikovať psychické prežívanie.

Preto môže pomôcť zamerať sa na zdravie a silu vlastného tela, a teda nesnažiť sa o to, aby telo bolo štíhle, ale aby bolo silné a zdravé. Pre mnohé ženy môžu byť sociálne siete či média veľkým stresorom a zdrojom tlaku, a preto môže byť oslobodzujúce dopriať si pauzu od nerealistického obsahu či obklopiť sa pozitívnymi a autentickými príbehmi. Niekedy pomôže aj zdieľanie sa so svojimi pocitmi s blízkymi. Možno zistíme, že vo svojom prežívaní nie sme samy a väčšina žien nám rozumie.

V každom prípade je dôležité počúvať vlastné potreby, medzi ktoré patrí aj pocit hladu a hýbať sa len v miere, ktorá je nám príjemná a bezpečná a držať sa rád odborníkov. Ak však ide o psychické ťažkosti, ako sú poruchy príjmu potravy či popôrodná depresia, je potrebné vyhľadať odborníka a prijať pomocnú ruku, nakoľko ide o závažné ťažkosti.

Najmä prichádzajúce leto a spoločenský tlak na “chudnutie do plaviek” či dosiahnutie ideálnej postavy môže byť veľmi náročné a zraňujúce. Telesné zmeny sú prirodzenou súčasťou materstva a je dôležité dopriať svojmu telu toľko času na zotavenie, koľko potrebuje. Ak vám však tieto zmeny prinášajú veľa negatívnych pocitov, úzkosti, strachu, nízkeho sebavedomia, hanby či dokonca nenávisti, nezostávajte so svojimi pocitmi osamote. Obrátiť sa môžete aj na našu emailovú podporu či vyhľadať odborníka, ktorý vás podporí.

Každé telo je unikátne a na každom príbehu záleží.

Autorka: Hana Maďarová

obrázok: unsplash.com

Zdroje:

Grajek, M., Krupa-Kotara, K., Grot, M., Kujawińska, M., Helisz, P., Gwioździk, W., Białek-Dratwa, A., Staśkiewicz, W., & Kobza, J. (2022). Perception of the Body Image in Women after Childbirth and the Specific Determinants of Their Eating Behavior: Cross-Sectional Study (Silesia, Poland). International Journal of Environmental Research and Public Health, 19(16), 10137. https://doi.org/10.3390/ijerph191610137

Martínez-Olcina, M., Rubio-Arias, J. A., Reche-García, C., Leyva-Vela, B., Hernández-García, M., Hernández-Morante, J. J., & Martínez-Rodríguez, A. (2020). Eating Disorders in Pregnant and Breastfeeding Women: A Systematic Review. Medicina (Kaunas, Lithuania), 56(7), 352. https://doi.org/10.3390/medicina56070352

Riesco-González, F. J., Antúnez-Calvente, I., Vázquez-Lara, J. M., Rodríguez-Díaz, L., Palomo-Gómez, R., Gómez-Salgado, J., García-Iglesias, J. J., Parrón-Carreño, T., & Fernández-Carrasco, F. J. (2022). Body Image Dissatisfaction as a Risk Factor for Postpartum Depression. Medicina (Kaunas, Lithuania), 58(6), 752. https://doi.org/10.3390/medicina58060752

Watson, H. J., Torgersen, L., Zerwas, S., Reichborn-Kjennerud, T., Knoph, C., Stoltenberg, C., Siega-Riz, A. M., Von Holle, A., Hamer, R. M., Meltzer, H., Ferguson, E. H., Haugen, M., Magnus, P., Kuhns, R., & Bulik, C. M. (2014). Eating Disorders, Pregnancy, and the Postpartum Period: Findings from the Norwegian Mother and Child Cohort Study (MoBa). Norsk epidemiologi = Norwegian journal of epidemiology, 24(1-2), 51–62. https://doi.org/10.5324/nje.v24i1-2.1758

 

 

Čítať ďalej
Rozhovory

Tehotenstvo, popôrodné obdobie a ženské telo

Tehotenstvo i obdobie po pôrode je spojené s početnými telesnými zmenami, ktoré môžu významne komplikovať náš seba-obraz, sebavedomie a duševné prežívanie. 

Prečo?

Pravidelné kontrolovanie prírastku hmotnosti počas tehotenstva, opuchy končatín, oslabené panvové dno, vypadávanie vlasov, zmeny pleti či telesnej vône, popôrodné bruško, jazvy či strie tvoria  nepríjemne vnímanú súčasť začiatkov materstva, o ktorých sa v spoločnosti veľa nehovorí a stále sú akýmsi tabu. Pritom ide o úplne prirodzený stav, ktorým si prechádza každá z nás. 

Nerealistické očakávania

Médiá a sociálne siete nám ponúkajú obrazy žien, na ktorých krátko po pôrode nevideť akékoľvek známky tehotenstva, a preto máme často pocit, že aj my sa musíme okamžite vrátiť k postave, akú sme mali pred tehotenstvom. Tento tlak, pokrivený seba-obraz a nutkavé pocity vyzerať dobre však môžu spôsobiť veľkú ťažobu v našom duševnom prežívaní a v niektorých prípadoch môžu až zhoršiť prežívanie popôrodnej depresie či dokonca porúch príjmu potravy.

Prečo sa naše telo mení?

Zmeny v tehotenstve i v období po pôrode sú celkom prirodzené, ba dokonca sú veľmi dôležité. Naše telá sa počas celého tehotenstva menia, aby dokázali byť čo najlepším útočiskom pre naše bábätko a tiež sa usilovne pripravujú na veľký výkon pri pôrode. Najviac zmien je spôsobených hormonálnymi zmenami estrogénu a progesterónu, ale svoju rolu zohrávajú aj fyziologické zmeny, ako napríklad zväčšenie objemu krvi o takmer polovicu. To, čo je v oblasti telesných zmien normálne, sa líši pre každú ženu. Každé telo funguje celkom unikátnym spôsobom, a preto sa aj s hormonálnymi zmenami v tomto období vyrovnáva rôzne. 

Aké sú ideálne prírastky v tehotenstve?

Telesné zmeny sa nedajú zarámcovať do ideálnych tabuliek a rovnako ako neexistuje jednotný čas na to, ako dlho by malo trvať, kým sa vrátime k “pôvodnej postave”. Tento koncept býva často veľmi zraňujúci a pritom je nerealistický. 

Naše telo “nikam neodišlo”, a preto sa k nemu nemusíme vrátiť. Naše telo je stále tu. Len sa mierne zmenilo vplyvom  procesov v tehotenstve a po pôrode. 

Koľko času potrebujeme, kým sa telo vráti ,,do formy”?

Väčšina žien udáva, že im trvalo rok a viac, kým sa ich telesné zmeny ustálili. To vyvracia nesprávny a zraňujúci pohľad, že po skončení šestondelia by mala byť žena v predpôrodnej forme. Pritom ide len o začiatok komplexného procesu, kedy sa naše telá postupne vyrovnávajú s hormonálnymi zmenami i s novou rolou mamy.  To, na čom v tomto období záleží najviac je zdravie a bezpečnosť bábätka i matky. Obmedzovanie sa v jedle, nadmerný pohyb či rýchly návrat k športu po pôrode môže spôsobiť veľké zdravotné komplikácie, a preto je najdôležitejšie držať sa rád lekárov a odborníkov.

Ako súvisia telesné zmeny s psychickým prežívaním?

Okrem toho, že telesné zmeny môžu zmeniť náš pohlaď na seba a znížiť naše sebavedomie, výskumy ukazujú, že tiež súvisia s vyšším rizikom popôrodnej depresie. Väčšia nespokojnosť s vlastným telom dokonca súvisí so závažnejšími symptómami popôrodnej depresie.  Podľa výskumov až 1 z 20 žien môže zažívať poruchy príjmu potravy počas tehotenstva a takmer polovica žien, ktoré nimi trpeli v minulosti, ich zažíva opäť v období po pôrode. Takmer 70% žien pritom udáva nespokojnosť so svojím telom po pôrode. Ide o skutočne vysoké čísla, ktoré naznačujú, že nespokojnosť s telesnými zmenami je veľkým problémom a týka sa mnohých z nás.

 

Ako sa vieme v tejto téme podporiť? Pokračovanie nájdete v tomto texte.

 

Autorka: Hana Maďarová

 

obrázok: unsplash.com

Zdroje:

 

Grajek, M., Krupa-Kotara, K., Grot, M., Kujawińska, M., Helisz, P., Gwioździk, W., Białek-Dratwa, A., Staśkiewicz, W., & Kobza, J. (2022). Perception of the Body Image in Women after Childbirth and the Specific Determinants of Their Eating Behavior: Cross-Sectional Study (Silesia, Poland). International Journal of Environmental Research and Public Health, 19(16), 10137. https://doi.org/10.3390/ijerph191610137

 

Martínez-Olcina, M., Rubio-Arias, J. A., Reche-García, C., Leyva-Vela, B., Hernández-García, M., Hernández-Morante, J. J., & Martínez-Rodríguez, A. (2020). Eating Disorders in Pregnant and Breastfeeding Women: A Systematic Review. Medicina (Kaunas, Lithuania), 56(7), 352. https://doi.org/10.3390/medicina56070352

 

Riesco-González, F. J., Antúnez-Calvente, I., Vázquez-Lara, J. M., Rodríguez-Díaz, L., Palomo-Gómez, R., Gómez-Salgado, J., García-Iglesias, J. J., Parrón-Carreño, T., & Fernández-Carrasco, F. J. (2022). Body Image Dissatisfaction as a Risk Factor for Postpartum Depression. Medicina (Kaunas, Lithuania), 58(6), 752. https://doi.org/10.3390/medicina58060752

 

Watson, H. J., Torgersen, L., Zerwas, S., Reichborn-Kjennerud, T., Knoph, C., Stoltenberg, C., Siega-Riz, A. M., Von Holle, A., Hamer, R. M., Meltzer, H., Ferguson, E. H., Haugen, M., Magnus, P., Kuhns, R., & Bulik, C. M. (2014). Eating Disorders, Pregnancy, and the Postpartum Period: Findings from the Norwegian Mother and Child Cohort Study (MoBa). Norsk epidemiologi = Norwegian journal of epidemiology, 24(1-2), 51–62. https://doi.org/10.5324/nje.v24i1-2.1758

 

Čítať ďalej